Na jesen minuleho roka som sa konecne pustil do 'projektu', ktory som chcel realizovat uz roky a stale neprichadzala vhodna chvila - zmapovat si, viac menej sam pre seba, a pochopit (?) indicku klasicku hudbu. Povodna motivacia bola najma rozlusknut ju z rytmickeho hladiska a naucit sa takzvany konnakol (rytmicky recitovat slabiky vyjadrujuce zvuky a udery roznych tamojsich perkusnych nastrojov), co z viacerych dovodov zatial teda moc nevychadza, ale nevadi.
Kedze tak ci tak uz som s tym terorizoval najblizsie okolie a par ludi prejavilo zaujem, napisal som kratky uvodny text ku ktoremu prikladam aj nejake linky na vypocutie a odporucania. Ak bude chut a cas, neskor by mali pribudnut dalsie.


== o ==

Tradicna indicka hudba zahrna spektrum klasickych a folklornych pristupov, z ktorych najvyznamnejsimi su zrejme hindustanska (severoindicka) a karnaticka klasicka hudba (z juhu). Klasickou hudbou je v tomto pripade myslene, ze ide o umenie kultivovane po praktickej aj teoretickej stranke, s urcitym stupnom formalizovania pravidiel, vyuky a podobne, cim sa vymedzuje voci ludovej, alebo popularnej hudbe. Vyssie spomenute dva hlavne prudy maju spolocne korene, vychadzaju z podobnych principov co sa tyka chapania rytmu a tonality (aj ked pre ne pouzivaju rozne nazvoslovia). Lisia sa najma formou a stylistikou - pod tym si mozno predstavit vsetko co sa tyka charakteru prevedenia skladieb, vyberu a kombinacii nastrojov, atd.

Bez ohladu na lokalitu je indicka klasicka hudba az na malo vynimiek monofonicka. Vela nastrojov vsak umoznuje plynule ohybat vysku tonu, co spolu s hojnym vyuzivanim mikrotonality dotvara bohaty interpretacny vyraz a vyznenie, melodiku, ktora je bezpochyby minimalne tak vyspela, ak nie vyspelejsia nez v akejkolvek kategorii zapadnej hudby. Niektore nastroje, ako napriklad sitar, disponuju rezonancnymi strunami, ktore obohacuju ich zvuk o jeden staticky akord resp. mozu byt doprevadzane nastrojom udrzujucim referencny drone, ci akord, ktory sa pocas skladby ale nikdy nemeni.
Zakladom melodickej struktury vsetkej indickej klasickej hudby je koncept ragy. Raga je nieco ako stupnica s kontextom - nielen mnozina tonov, ale aj typicke patterny, dovolene, alebo nedovolene postupy a postupnosti tonov, odporucania, ktore tony kedy zvyraznit, okolnosti (cas dna, rocne obdobie), kedy moze konkretna raga zazniet a dalsie doplnkove informacie. Komponovana skladba aj improvizacia sa tvori rozvijanim konkretnej ragy, jej vlastnosti a charakteristickej nalady. Rag je obrovske mnozstvo, ale najpouzivanejsich je dnes nanajvys niekolko desiatok.

Oba klasicke prudy poznaju vokalnu aj instrumentalnu polohu, pricom vokalna je v oboch pripadoch jadrom a definuje charakter tradicie.
V hindustanskej hudbe je typicka volna improvizacia na temu danej ragy, takym sposobom, ako si to vyzaduje konkretny zaner/hudobna forma. Improvizaciou sa prelinaju fragmenty komponovaneho, alebo ustaleneho materialu. Najneskor pocinajuc 20. storocim su v hindustanskej tradicii dost obvykle cisto instrumentalne formy, hoci aj tie vychadzaju do velkej miery z postupov a technik vokalnej hudby a schopnost napodobnit na nastroji sirku palety vyrazu hlasu je povazovana za jeden z moznych vrcholov majstrovstva. Typickym telesom instrumentalnej hudby je duo soloveho-melodickeho a rytmickeho nastroja, napr. sitar a tabla. Vo vokalnej hudbe spevaka takmer vzdy sprevadza tambura, alebo aj dalsie nastroje.
Od cca polovice 20. storocia zacala indicka klasicka hudba postupne prenikat aj na zapad, pricom tie znamejsie mena (napriklad Ravi Shankar, alebo o generaciu mladsi Zakir Hussain, ktoreho otec Alla Rakha sprevadzal Shankara na tabla v casoch jeho 'dobyvania' zapadu) vychadzali prave z hindustanskej tradicie.

V karnatickej hudbe je typickym telesom mensi orchester/kapela, ktora pozostava zvycajne z jedneho alebo viacerych vokalistov, melodickeho nastroja a niekolkych perkusivnych elementov. Improviziacia je obvykla, ale ma podstatne prisnejsie pravidla, skladby su do velkej miery komponovane a mozno o nieco viac pripominaju strukturou a prevedenim hudbu aku pozname na zapade. To sa tyka aj telies bez vokalistov, ktore nie su az take bezne ako na severe, hoci cisto instrumentalna hudba aj v karnatickej tradicii existuje. Udomacnilo sa v nej viacero povodne ludovych nastrojov - hlineny perkusivny nastroj ghatam, drumbli podobny morsing, alebo aj zapadnych - velmi obvykle su klasicke husle, na ktore sa hra specifickym indickym sposobom, v sede.
Karnaticky styl na zapad zacal prenikat najma v ramci roznych jazz fusion zoskupeni od polovice 70tych rokov minuleho storocia, pocinajuc projektom Shakti. Inak je tato hudba pre zapadny svet skor v obskurite a to napriek tomu, ze ide o velmi aktivnu scenu.


== o ==

Najma vokalna, ale aj instrumentalna indicka klasicka hudba mozu byt pre netrenovane usi tazsie stravitelne. Na uplny zaciatok je asi vhodne vyskusat niektoreho zo sucasnych hudobnikov, resp. hudobnicok, ktore prezentuju klasicku hudbu v pristupnejsom formate a sviezom style, napr. Anoushka Shankar, alebo Roopa Panesar.

Anoushka Shankar praktikuje (podobne ako jej otec na vrchole svojej kariery) najma fuziu oboch indickych tradicii a zapadnej ci modernej hudby. Jej prezentacia hindustanskej klasickej hudby je znacne odlahcena - kompozicie/recitaly su kratsie, postupnost/prevedenie zanru je zjednodusene.
https://www.youtube.com/watch?v=7F5HND4F6Fo - skladba R. Shankara povodne ako duo s huslistom Y. Menuhinom v rage Piloo
https://www.youtube.com/watch?v=r97bzs3fyTY - raga Bhairavi, povodne ranna raga, no je akceptovana aj ako zaverecna skladba koncertu. Je to raga s pocutelne 'orientalnym' charakterom. Skladbu v takomto prevedeni mozno povazovat uz za fuziu, styl hry na sitar zo severu a dvojstranny bubon mr'dangam z juhu. Bhairavi patri medzi najtradicnejsie hindustanske ragy.

Roopa Panesar, napriek tomu, ze tiez nepochadza priamo z Indie, je o nieco tradicnejsia v prevedeni hindustanskej hudby.
https://www.youtube.com/watch?v=bttszaG-fZU - je zaujimave porovnat prevedenie ragy Bhairavi od tychto dvoch sitaristiek. V tomto pripade je pristup vernejsi tradicii v skladbe aj v kombinacii nastrojov typickych pre hindustansku hudbu: sitar doprevadzaju tabla.
https://www.youtube.com/watch?v=Pot0XPUR6DU - kratsia ukazka inej ragy, Bhimpalasi

Pripadne celkom rozsiahly zdroj roznych ukazok poskytuje kanal festivalu Darbar https://www.youtube.com/user/darbarfestival/videos - klasicke ukazky z oboch tradici, ako aj vselijake fuzie rozneho stupna zaujimavost a gycovitosti.


== o ==

Vilayat Khan, vyznamny hindustansky virtuoz druhej polky 20. storocia a po Ravi Shankarovi urcite jeden zo sitaristov znamejsich aj mimo Indiu.
https://www.youtube.com/watch?v=tGBKs7swowk - raga Yaman ma rozmarny, bukolicky charakter. V tomto prevedeni sitar po cely cas sprevadzaju tabla, pricom tempo sa postupne zrychluje.

Tradicnejsie, uzsie specifikovane zanre a formy prezentuju uvodom koncertu/skladby tony ragy casto postupne, vo velmi pomalom tempe a bez doprovodu perkusii, tkzv. alap. V tejto oblasti dosiahol vynimocne majstrovstvo o nieco menej znamy, avsak extremne vyznamny hrac nielen na sitar, ale aj nadrozmerny basovy sitar surbahar, Nikhil Banerjee. Jeho styl hry je prepojenim technik tychto dvoch nastrojov.
https://www.youtube.com/watch?v=CKfAn86J5XQ - alap v rage Marwa. Tato raga ma specificky charakter melodickeho rozvoja a je zaujimava tym, ze typicky neobsahuje interval kvinty - teda asi najtypickejsiu funkciu zapadnej melodiky a harmonie.
https://www.youtube.com/watch?v=BNAH-JLBGKc - raga Piloo, zaujimave porovnat s verziou Raviho resp. Anoushky Shankar. Piloo je melodicky velmi kosata raga, (je v nej dovolene hrat v podstate vsetky tony chromatickej stupnice, ak sa pouziju v spravnej situacii) co jej prepoziciava znacnu sirku vyrazu a roznorodost v modulaciach medzi patternami rozvoja melodie. Rozpoznat jej charakter vsak nie je take lahke, ako u niektorych jednoduchsich rag a vyzaduje si trenovaneho posluchaca.

Hoci nebol jeho ziakom, za dedica stylu N. Banerjeeho je pravom povazovany Kushal Das, vyznamny sucasny sitarista a zaroven jeden z mala zijucich majstrov surbaharu. Prave pre surbahar je typicky aj delikatny uvodny alap, kde vyborne vynikne zvukovy charakter nastroja a vyrazove schopnosti interpreta.
https://www.youtube.com/watch?v=1cfOHbcnY3g - absolutne virtuozna raga Marwa na surbahar v jeho podani, s trpezlivym rozvojom v hlbsom registri a nelutostnymi tabla groovmi v druhej polke. (Zaroven asi jedna z najlepsich veci zo vsetkeho indickeho co som mal zatial moznost pocut.)
https://www.youtube.com/watch?v=yslOIsStceM - raga Patdeep; jeho surbahar ma bavi asi viac (stylom hry aj zvukom nastroja samotneho), toto je ale majstrovska ukazka hry na sitar

pre zmenu opat Nikhil Banerjee
https://www.youtube.com/watch?v=8VZ0TDCAm40 - raga Patdeep
https://www.youtube.com/watch?v=YdHe4dTc4Dw - raga Bhimpalasi

Ali Akbar Khan bol jednym z najvyznamnejsich virtuozov na bezprazcovu lutnu sarod. Do hudby ho zasvacoval (ako to bolo velmi obvykle) jeho vlastny otec Allaudin Khan, ktory bol zaroven ucitelom R. Shankara, N. Banerjeeho a mnohych dalsich vyznamnych instrumentalistov. Napriek rozlicnym individualnym stylom tak vsetci tito hudobnici spolu tvoria tradiciu skoly Maihar (Maihar gharana), ktora sa odraza od starodavneho vokalneho stylu/zanru dhrupad.
https://www.youtube.com/watch?v=qPeQlkJH_uk - 80 minute raga Kanara Prakaar
https://www.youtube.com/watch?v=Jyz6E3C0XOg - taktiez vynikajuca raga Marwa
https://www.youtube.com/watch?v=AvA-vog4srU - raga Bhairavi; opat moze byt zaujimave porovnat, ako sa lisia moderne prevedenia od tohto z 80. rokov interpretovaneho klasickym majstrom

Prisnejsia realizacia stylu dhrupad ocakava, ze ho bude hrat nejaky nastroj s hlbsim registrom, surbahar alebo rudra veena. Dhrupad je dostojny a vazny, s dorazom na vyraz a vyznenie kazdeho detailu tonu.
https://www.youtube.com/watch?v=q5trNs7M3MU - raga Yaman v tomto tempe a na danom nastroji nadobuda az hypnoticky charakter. Takyto tradicny dhrupad len malokedy sprevadzaju perkusie, priestor dostavaju mikrotonalne nuansy melodie, ktore mozu byt nanasane na pozadie tvorene dronom tambury.

== o ==

diskusia vitana