Ja mám celkom zaujímavú skúsenosť so školou SPDS Mulbekh, v LADAKH-u / severná India. Boli sme tam so ženou ako dobrovoľníci. Doteraz o tom celom premýšlam.

Z "vyspelej" Európy to zastrešovala organizácia "Brontosauři v Himalájích" - BvH. Nejednalo sa o hore spomínanú adopciu na diaľku, ale o financovanie novopostavenej školy Spring Dale Public School Mulbekh. Kedysi to bola čistá núdza, no za tých 7 rokov bola v škole nová počítačová miestnosť s fungujúcim internetom, internát, ping-pongové stoly, nové budovy na výuku, ... Európsky zmýšľajúci človek by si myslel "paráda". Česká organizácia tomu robí masívne promo, vyberajú registračné poplatky, posielajú prázdninových dobrovoľníkov. Potrebujú "cash flow", nakoľko sa tomu v priebehu rokov začalo pár ľudí venovať full_time a má to ako zdroj príjmov.

Zmýšlanie tibetských budhistov je však iné. Nie je tak zamerané na výkon. V tomto smere neexistuje žiadne "čím viac, tým lepšie". Majú dosť a potrebujú si to všetko vychutnať. Potrebujú nechať veci dozrieť, potrebujú popremýšľať. Fulltime pracujúca organizácia "BvH" z Prahy má však svoj plán.

V konečnom dôsledku je masívne promovaná pomoc o ktorú na mieste, priamo v Mulbekh-u, nie je až tak záujem.

Náš príbeh sme opísali tu - marushka.sk/dobrovolnictvo-v-malom-tibete/