Odkaz MMŠ: O bitcoine, kryptomenách a kryptokratoch, ktorí sa zišli na veľkej výletnej lodi
Martin M. Šimečka

Vitajte v Odkaze MMŠ, newslettri Denníka N. Známy novinár a filozof Martin M. Šimečka v ňom každý pracovný deň zhŕňa jeden fascinujúci alebo dôležitý text zo zahraničnej tlače. Aktivujte si newsletter stlačením tlačidla Odoberať.

Novinárku Laurie Pennyovú oslovil šéfredaktor časopisu Breaker, aby napísala reportáž zo štvordňovej plavby na luxusnej lodi, kde sa zišli investori do bitcoinu a iných kryptomien. Pennyová súhlasila a svoje zážitky napísala veľmi šťavnatým jazykom. Ocitla sa totiž v absurdnom svete krivých zrkadiel, luxusu a mužov – ženské účastníčky síce tvorili tretinu zo 400 hostí, ale boli to mladé dievčatá z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, ktoré o kryptomenách nemali ani poňatia.

Firma CoinsBank, ktorá výlet po Stredozemnom mori organizovala, pripravila do každej kabíny balíček na privítanie, ktorý obsahoval tabletky proti bolesti hlavy, zbierku kondómov, tehotenský test a fľašu Jägermeistra.

Muži boli vo veku od 30 do 50 (ženy pod 20), najstarší účastník bol 73-ročný John McAfee, podnikateľ, ktorý zbohatol na antivírusových softvéroch. Jeho povesť je pretkaná škandálmi, v ktorých figurujú drogy aj vraždy, ale nikdy nebol odsúdený.

V dňoch, keď sa loď vydala na more, začala práve prudko padať hodnota bitcoinu, každý sa však tváril, že sa nič nedeje. Cieľom tejto výpravy bolo totiž nalákať investorov na ďalšie investície do kryptomien. „Jedinou otázkou tu bolo, aké kryptomeny a aké ponuky z vás urobia tých najbohatších skôr, než se rozvidnie,“ píše Pennyová.

„Chápem, že tu išlo o to, ako zarobiť peniaze. Bolo to celé o kryptomenách, ale vo všetkých baroch na lodi sa platilo po starom – dolármi. S bitcoinmi ste tu mohli robiť iba jednu vec: hrať hazardné hry. Čo však nechápem, je, ako je možné, že si ktokoľvek mohol myslieť, že táto výprava s celou touto postkyberpankovou estetikou bude vďaka nej menej vyzerať ako obyčajná pyramídová hra,“ píše autorka.

Navonok však všetci hovorili o slobode, ktorú však chápu ako „slobodu peňazí, ktoré nemajú byť zdanené a vystopovateľné“. Na lodi sa organizovali aj konferencie, ale tie málokoho zaujímali.

Na jednej z nich sa bitcoinová hviezda Bobby Lee pokúsila o vtip otázkou do publika: „Sú tu nejakí práči špinavých peňazí?“ Nikto sa nezasmial. Vzápätí na pódium prišiel McAfee v bielom obleku a „s účesom starnúcej pornohviezdy“, ktorý sa rozohnil prejavom o tom, že každá daň je zlodejstvo. Publikum konečne ožilo.

Keď sa Pennyová pokúšala rozprávať s mladučkými hosteskami na vysokých opätkoch, nemali náladu na rozhovory, len jedna z nich povedala, že sú tu „ako pomoc“. Jeden človek jej prezradil, že každý mužský účastník dostal cez kryptickú sociálnu sieť Telegram číslo izby s vybratou hosteskou.

Zážitkov s mužskou aroganciou hraničiacou s agresivitou mala Pennyová (dobre vyzerajúca tridsiatnička) dosť a dosť. Ale stretla aj zopár mužov, ktorí boli nespokojní s tým, že sú na palube lode mladé ženy, ktoré sú zjavne platené za to, aby im robili spoločnosť. Jeden mladý Austrálčan s prezývkou Swanny sa v kasíne rozčúlil a vykrikoval: „Toto je nechutné. Chceme sa predsa rozprávať o kryptomenách!“

Lenže ženy boli na lodi dôležité, lebo išlo o investície do kryptomien v čase, keď práve začala ich hodnota padať. Polonahé dievčatá tu boli preto, aby dodali odvahu biznismenom. „To je dôvod, prečo sa robia obchodné dohody v striptízových kluboch, dokonca aj v Silicon Valley. Vytvára to atmosféru vzájomnosti a privilegovanosti. Robí to z bohatých mužov partnerov v zločine,“ píše Pennyová.

Ale snaží sa byť aj objektívna a z rozhovorov s mužmi, ktorým dôveruje, usúdila, že väčšina podobných podujatí je serióznejšia než táto výprava.

Lenže jej úlohou bolo napísať reportáž z tejto lode a opisuje divoké žúry, na ktorých sa všetci tvárili, že sa skvele zabávajú, ale „nikto nevyzeral naozaj uvoľnene“. Možno preto, lebo títo muži zbohatli príliš rýchlo a vyzerajú ako ľudia, ktorí len čakajú na okamih, keď sa dozvedia, že celé ich bohatstvo je len mačacie zlato. „Kultúra každej komunity odráža ekonomickú realitu a blockchain je hnaný do veľkej miery strachom, že bublina praskne. Je to strach, že príležitosť, ktorej podstate aj tak celkom nerozumiete, vám môže uniknúť,“ píše Pennyová.

Ale na lodi stretla aj očarujúceho Brocka Piercea, charizmatického digitálneho podnikateľa, ktorý verí v lepší svet. „Viem, ako hrať hry vo vlastnom záujme, ale je to nuda,“ vysvetľuje jej a dáva jej mincu s obrazom „metatronového hranola“, posvätnej geometrickej štruktúry, ktorá je „najsilnejším symbolom existencie, semenom svetla, vzorcom stvorenia, z ktorého pochádza všetko živé“.

Pierce ju vezme na pobrežie Ibizy na ďalšiu „konferenciu vo vnútri konferencie“, kde vybratí účastníci z lode rokujú o biznise a Pennyová náhodou vypočuje niektoré z dialógov. Miguel, ktorý je organizátor tohto chaotického stretnutia „kryptokratov“, žiada od Pennyovej, aby mu ukázala svoje poznámky a zmazala nahrávky, čo ona odmieta. Situácia začína byť napätá. „Niekto si ma zrejme vygúglil,“ píše. „Je nebezpečné byť ženou, ktorá videla mocných mužov robiť niečo, na čo nie sú hrdí.“

Zachráni ju Pierce, ktorý ju vezme so sebou do domu, kde je veľký žúr, ktorý Pennyovej dodá nádej, že nie všetci „kryptokrati“ sú pokryteckí zlosynovia. Ocitne sa v spoločnosti bitcoinových hipíkov, ktorí snívajú o lepšej budúcnosti pre celé ľudstvo. Premýšľa aj o slovách ďalšieho mága kryptomien, Rogera Vera, ktorý jej povedal, prečo verí viac voľnému trhu než demokracii: „Žiadny nátlak nemôže vyriešiť matematický problém.“ To je pravda, pomyslí si Pennyová. Ale pravda je aj to, že „žiadna matematika nemôže vymazať ľudské predsudky a žiadna logika neodstráni ľudskú krutosť. Ak si to ešte súčasná kryptokomunita neuvedomila, čoskoro na to príde“, uzatvára Pennyová.

Praga mater urbium, ora pro nobis!