Pred dvoma rokmi som si dal take predsavzatie, ze jedneho dna pochodim vsetky hrady, ktore na Slovensku mame. Je to specificka fixacia, ale prave navstevy hradov (najma tych menej znamych) ma povodili po miestach, o ktorych casto nevedia ani ludia byvajuci v ich blizkosti. Do dnesneho dna som ich dal 55(+-2), stale vsak ostava minimalne raz tolko (zalezi od toho, co este ratate za hrad). Tento rok som ich dal 15+. Vacsinu dovolenky som dorazil este na jar, takze som mal dvojnasobnu motivaciu sustredit sa v lete prave na ne. Ved vsetko mame iba par hodin daleko. Ide o dlhsi fotoblog, tak mi to prosim nemajte za zle, ale nechce sa mi to delit.



Zacneme tak tradicnejsie. V aprili som mal na navsteve kamosa z US, presli sme zo zapadu na vychod a samozrejme som nemohol vynechat tuto klasiku. Vzdy, ked tam idem som velmi smutny, pretoze sa na tom hrade za 20 rokov skoro nic nezmenilo (a duplom socialisticke zmyslanie ludi,ktori vam to zavru pred nosom v nedelu poobede, aj ked prisli autobusy s turistami). Vzdy si spomeniem, ako ked som bol mikroskolak nam v 1996 ukazali ten sadrovy malovany model hradu a povedali "Do roku 1998 planujeme zacat s vystavbou striech na hornom hrade". Esteze mame tu dialnicu z BA do KE.



Gimesi vár alebo Gýmeš, kde sa vraj tiež strácali ľudia. Príjemná túra od nádrže Jelenec a krásny výhľad všetkými smermi. Najzachovanejsou budovou je kaplnka, kde mozete vnutri rozoznat kostolne steny. V lete je tam milion kliestov vsade, co nam povedal domaci, ktory mi opravoval defekt na aute. Pes nemal ani jeden.



Na Korlátku som bol prvykrat asi v roku 2008-9. Bol v hroznom stave, stromy a zelen obrastali cely hrad. Odvtedy sa toho trochu zmenilo. Stale je v hroznom stave, ale stromy a zelen viacmenej zmizli, niektore steny presli sanaciou. Je to taky sympaticky hradik, ziadna velka tura. Tzv. "dojizdak".



Bzovik je taky polohrad, poloklastor, polosocialisticka kokotina. Mnozstvo betonu, co tam bolo vyliate, predci snad len Strecno a sam Spis. Inak je to prijemne, a najma akustika v prvej vezi pri vchode. Skuste si zabrucat mongolske branicove spevy, garantujem zabavu.



Na tejto fotke nie je tak uplne hrad, ale cesta k nemu. Okrem toho, ze sa mi fotka paci povazujem za dolezite vam povedat, ze ak sa rozhodnete ist na hrad zvany Čabraď, urcite sa nezlaknite toho, ze 95% zo zhruba 5km cesty je dole kopcom. Idete dobre, naozaj.



Jeden z mojich top vyhladov tento rok, konkretne z horneho hradu ku vstupnej brane hradu Čabraď. Čabraď sa nachadza len malu chvilu od Bzovika (nedaleko Krupiny). Kraluje uz len lesu. Obec, ktora bola kedysi jeho podhradim zanikla odchodom posledneho obyvatela v 60. rokoch. Hrad sa snazi zachranit obcianske zdruzenie, ktoreho clenovia tam maju aj pomerne stalu (a napomocnu) posadku. Fakt prijemny vylet do este aj bohom zabudnuteho kraja.



Hrušov, susedny hrad Gymesa nedaleko obce Skycov bol kedysi oblubenym miestom TG Masaryka. Hrad nebol v extremne zlom stave, ale postupne ho rozoberali na stavebny material obyvatelia nedalekych obci. Dnes sa ho podobne ako mnozstvo inych snazi zachranit OZ, ktore tam urobilo vskutku obrovsky kus prace. Zo Skycova je to tak na 40 minut slapania, inak sa da zaparkovat fakt nedaleko od hradu. Taky rodinny vylet, ked sa vam nechce velmi chodit.



Hradny vrch Hrusova je fakt pekne vycisteny. Tesim sa, ked sa tam pozriem o niekolko rokov opat.



Dominanta nad dialnicou a Povazskou Bystricou. Vzdy som sa tam chcel pozriet, tento rok som si aj nasiel cas. A keby som vedel, ze je to iba 20 minut stupania do prudkeho kopca, tak by som isiel aj skor. Jedine odporucanie - nechodte tam, ked je vlhkost vzduchu 100%, lebo zmoknete dvojnasobne.



Tuto fotku som vybral kvoli tomu, ze sa mi paci. Musim vsak priznat, ze nereprezentuje stav sanacie ci rekonstrukcie Povazskeho hradu tak, ako by si zasluzil. Tiez sa tam urobilo velmi vela prace. Stale je to pripomienka, ze ak neurobime este viac, ostanu nam uz iba nic nehovoriace piliere na vrchu hradneho kopca.



Zo vsetkych hradov, ktore som tento rok navstivil je toto jeden z vizualne najposobivejsich. Hanbim sa, ze som o nom nevedel viac predtym. Hrad Lednica je stavebne ako vystrihnuty z fantasy literatury. Cely je vstavany do skalnych stitov na upati Bielych Karpat. Podmanive, najma ak mate viac casu a prejdete sa na protilahly kopec, kde sa vam cela dolina rozleje ako na dlani, vid fotografiu.

Samotne vnutro hradu je vsak nechutne stavenisko, kde idete naozaj na vlastne riziko. Na to, ze bol krasny den, tak okrem nas tam skoro nikto nebol. Ked sme sa pytali, kde su vsetci, straznik nam povedal, ze "o tomto hrade nevedia ani mnohi Puchovcania". Na jednej strane mozno zialbohu, a druhej chvalabohu. Ale je to skutocny klenot. To najlepsie je vsak na fotke nizsie:



Do skalneho stitu, ktory sluzi ako opora hradu su vytesane desiatky schodov veduce na nedaleky vrchol. Kedysi tam vraj stala strazna veza. Nedivim sa, vyhlad odtial je neskutocny. Naozaj ked budete mat cas, skocte sa tam pozriet. Tento hrad by si mozno zasluzil aj vlastny blog, z tych fotiek, co mam.



Ked uz sa rozhodnete ist na Lednicu, dokoncite sa este odbockou na Vrsatec. Pohorie, na ktorom sedi je mozne vidiet z dialnice medzi Povazskou a Trencinom a ano, naozaj tam kedysi stal hrad. Teraz je tam uz iba par kamenov na kameni. Napriek tomu sa budete stale pytat ako je mozne, ze tuto kedysi ten hrad stal? Ako ho tam mohli postavit? Opat hrad, ktory by si mozno zasluzil vlastny blog, miesto toho vas pozdravujem vlastnou interpretaciou Fjord-io de janeiro.



Takmer na vsetkych hradoch, ktore dnes navstivite sa robi nejaka praca. Vacsinou ide o sanaciu alebo konzervaciu (pamiatkari su u nas este stale trochu v nein! rezime). Vynimkov nie je ani Revište, ktore je v podstate jedno velke stavenisko. Ludia, casto miestni chlapi, ktorych mozete stretnut kazdy druhy vecer v krcme, vsak vleju nadej, ze jedneho dna mozno uvidime hrad v zrekonstruovanej podobe.



Taketo nalady neopustili ani hrad Šášov, ktory je naozaj v kritickom stave. Vdaka umornej praci zdruzeni a dobrovolnikov je ten kriticky stav o cosi mensi a verim, ze jedneho dna nebude ziadny. Koniec koncov Sasov je jeden z mala hradov, kde mozete identifikovat kazdu miestnost, kde bol zachod:)



Navsteva mojho kamarata Harryho z Australie ma motivovala zobrat ho po okoli, nielen po krcmach alebo po kamaratoch. Za 2 dni sme zvladli 5 hradov. Okrem klasiky Biely a Cerveny Kamen som ho zobral na Branč, Korlátko a napokon som sa opat vratil aj na Plavecky hrad. Harry sa nemohol vynadivat na tu krasnu panoramu.



A ani ja sa casto nemozem vynadivat na panoramy, ktore sa niekedy ponuknu vdaka pocasiu. Preto sa tam rad vraciam, pretoze nazivo je to tisickrat krajsie, ako na gycovej fotke. Tentokrat iba gycova fotka hradneho kopca za dna...



... a trochu gycova fotka rovnakych hradnych stien na sklonku golden hour, ked uz bolo svetlo jasne oranzove. Na jednej strane som smutny, ze mame tolko ruin, resp. ze sa nase hrady neprezili vsetky vojny a ine, podobne vrtochy, na druhej si vravim, ze prave vdaka tomu vie nasa predstavivost fungovat na plne obratky.



To sa vzdy potvrdi vtedy, ked sa clovek dostane na hrad ako Cerveny Kamen, a pride mu vlastne nezaujimavy. Aj ked je krasny, ale je proste nezaujimavy. Nehovoriac o sluzbach, ale to zas vieme, ako to v nasej krajine chodi.



Jeden z dovodov, preco pisem tento fotoblog teraz je, ze neviem, ci sa mi este tento rok podari dostat na nejaky hrad/hrady. Mam celkom silne vikendy az do Vianoc. V nedelu som sa preto vybral na zavrsenie sezony na hrad Ostry Kamen, cnejuci nad priehradou Bukova. Urcite jeden z top vyhladov zapadneho Slovenska a paradny vystup bez ohladu na to, z ktorej strany idete. Na fotke sice nie je hrad, ale luka pod hradom z pohladu od priehrady. Mam tuto luku rad.



Aj ked tych fotiek, ktore by som chcel ukazat je este aspon 20, zakoncim to na tomto mieste pohladom na Ostry Kamen smerom z vrchu Zaruby. V lesoch je uz citit jesen, vsetko je take prijemne unavene a farebne. Dokonca ked sme tam boli v nedelu, tak z doliny pod hradom bolo pocut rucanie jelenov. Nemohol som dostat krajsie zakoncenie sezony, ako krasne pocasie, prijemnu teplotu, prijemnu spolocnost a nakoniec odbocka do nedalekych Prievalov, kde sa vzdy zastavim nakupit pivo z ich pivovaru Sandorf. Odporucam.

Uz teraz sa tesim na buduci rok a na dalsie vylety po tom nasom malom Slovensku.