akurat som sa vratila po celkom dlhej noci, ktora preletela strasne rychlo, domov. Najvacsi sen je umyt si tesaky a vonku svieti prenadherne slnko. Teraz nie je vobec zlte, ani cervene ale ma taky nejaky platinovy odtien. Teda taky sa mi zda, lebo platinu som v zivote nevidela, ale takto nejako si ju predstavujem. Asi podla toho, ze ludia hovoria "platinova blondina". Uzivam si takyto vychod, lebo ho az tak casto nevidam. Panelak otoceny na sever a juh a ak nahodou tak skoro rano vstanem, tak prva myslienka nepripadne rovno k tomu, aby som vyliezla v pyzame do panelovej zastavby a nasla ten spravny uhol, kedy mozem v strbine medzi domami vidiet slniecko. Po dlhsej dobe sa vraciam k zvyku, ze ked celu noc nespim, tak sa mi nechce spat aj cely den. Mam chut robit take obycajne veci. Dnes asi prezijem rano s celou rodinou a budem sa len prizerat, ako sa pripravuju na zacatie dna. Vsetko pekne odpozorujem, mame uvarim kakao a potom zostanem sama doma (kedze som minuly tyzden skoncovala so skolou) a stravim prazdninovy den. Povysavam, vylustim krizovku v casopise ktory som uz vcera prelistovala a okrem nej nenasla nic extra atraktivne. Potom popripade prestukam programy, vsade ranne relacie, kolobeh spravy-pocasie-sport, na dalsom programe cvicenie s Klaudiou a nakoniec ked uzijem rano, zaspim. Okolo tretej zbehnem do mesta k (byvalemu) spoluziakovi pre svoju tasku, ktoru som tam pred hodinkou nedopatrenim nechala. Aspon si popozera diar s roznymi znackami, ktore znacia presne opacnu vec, co by asi tak ocakaval a zisti akymi druhmi masti su mazane moje pery.
Mamu som zobudila zvonenim mobilu asi minutu pred jej budikom, lebo kluce su v sedej taske niekde na Gajovej. S nevyspatym, ale optimistickym usmevom som chytila kluce od bytu co mi vyhodila z okna, pozdravila susedu aj jej psika a zapadla do sedacky. Nejaky panelak oproti nam hadze prasiatka priamo do obyvacky. To je jediny moj styk s peknymi slnecnymi fazami. Poludnie sa do toho nerata. Posedavam, citim vonu mojho detstva - spalene rohliky, ktore boli povodne urcene na zohriatie, aby odgumeneli. Hned za tym nasleduje ranny zvuk raneho detstva - maminkino skrabanie ocelovoleskej cernoty s noziskom s ciernou ruckou do drezu. Tie uholnate omrvinky tam zostanu este par hodin, kym sa nepustim do umytia riadu o ktory som bola pred chvilou poziadana. Ak by som nahodou cez den nemala co robit. Myslim, ze dnes to spravim s nadsenim. Neprespate noci ma vzdy vedia naplnit ohromnou plnostou, ked mi nepride na rozum nic, co by mi tak mohlo chybat. Radujem sa ked si upracem, ked hocico spravim a hlavne ked spravim radost niekomu inemu. Asi sa aj pustim do niektorej z veci, ktore som si napisala na zoznam cinnosti, ktore mam spravit ked uz koncene budem mat cas.
Chvilu som sedela, zbadala nejaky papier na stole. Je to zoznam kandidatov na europoslancov a jeden z nich ma celkom obveselil. Jadranka Handlovska, zamestnanie - spevacka.
Podnetov na prijemny den, je myslim zatial celkom dost. Idem si ho prezit a potom to budem moc cele objektivne zhodnotit...
dobre rano