Bublina praskla, som styri mesiace vodicom auta. Na zaciatku roka som kupil, ale od juna som si povedal ze do septembra musim jazdit kazdy den, aby som sa dostal do nejakej rutiny, ak budem chciet ist na nejaky vylet alebo nieco tazsie preniest.
Akoze mal som predsudky aj predtym, cest vinimkam a treba to aj s nadsazkou brat, ale som praveze opatrny, a neoddavam sa stereotypom. Preto ma prekavilo co ma stretlo.
30 rokov som cestoval mhd, obcas na bicykli a casto peso, mal som pocit ze poznam priblizne kym zdielam toto mesto. Videl som vseliakych ludi, bohatych, trosky, deti, dochodcov, zeny, muzov, skaredych, peknych. A zrazu som sa ocitol v taketo zvlastnej skupine. Vsetci su hranati, nie moc pekni, podobni. Len velmi malo zien, tie su naozaj dost podobne. Vsetci chodia sami. Niekto nema nejaky prijemny vyraz na tvari.
Sam som prekvapeny ako strasne stereotypicky je tento novy dav ktory som poznal.
Vobec nerozumiem, preco sa porusuje najvyssia rychlost, najlepsiu odpoved som zatial dostal ze lebo vsetci..., a vseobecne mam pocit ze je to taky trening neohladuplnosti.
Je to ovela homogennejsie nez som si predstavoval, a napriek podobonosti je ich tak vela. Sa mi to tazko vobec priznava, ale normalne mam pocit ze chapem o cosi viac preco je vo svete tolko neohladuplnosti. Na cestach sa to da naucit.