Toto je aj zaujímavé, aj že sakra dobre vedieť:


Keď vás v mori unáša spätný prúd, nebojujte s ním.

V mnohých krajinách sú spätné prúdy najčastejšou príčinou utopenia a záchranári organizujú kampane, kde vysvetľujú, ako jednoducho sa z prúdu vymaniť.

Minulý týždeň bol pre českých dovolenkárov tragický. Dvaja muži sa utopili v Bulharsku, ďalšieho usmrtil žralok v Egypte. Po tom, ako plavec skočil z móla do mora, ho žralok stiahol pod vodu a po chvíli vyplávala na hladinu už len mužova mŕtvola.

Táto smrť na seba strhla veľkú pozornosť. Pochopiteľne, je to výnimočná udalosť. Až taká výnimočná, že si môžeme byť takmer istí, že v tomto roku ani v nasledujúcich pár rokoch už v Egypte žralok nikoho ďalšieho nezabije. Podľa dlhodobej štatistiky vychádza približne jeden smrteľný útok žralokom na päť až desať rokov.
Prečítajte si tiež
Ten nepríjemný pocit poznáte. Môže nás utopiť vodná rastlina?

Naopak, rádovo vyššie je riziko, že ďalší dovolenkár zomrie niekde, kde žiadne žraloky nie sú. Napríklad v Bulharsku, na Kréte, v Španielsku. Pieskové pláže, pozvoľne klesajúce dno, relatívne plytká voda. Podmienky, v ktorých sa zvykne tvoriť najčastejší pobrežný zabijak: spätný prúd.
Nie spodný, spätný

Príčina utopenia dvoch Čechov v Čiernom mori nie je známa; niektoré médiá písali, že v tom čase boli veľké vlny a rozbúrené more. Niektoré pri tejto príležitosti pripomenuli vlaňajšie nešťastie z bulharských pláží, keď sa súčasne utopilo dievča a jeho opatrovateľka. Príčinu tejto tragédie vtedy médiá pomenovali: údajne ich stiahli spodné prúdy.

Mohol to byť prúd, nie však spodný. V poldruhametrovej vode nie je miesto na žiadne spodné prúdenie. Bol to prúd vody, ktorý smeruje opačne ako vlny: smeruje späť do mora. Preto sa mu hovorí spätný. Ľudí nikam nestiahne, len ich odnesie od pobrežia.

Keď sa to stane, je bežné dostať paniku a zachraňovať sa inštinktívne, teda plávať proti prúdu, k vytúženému brehu. Lenže je to márny boj, lebo voda je silnejšia, a keď človek nemá šťastie, môže sa natoľko vysiliť, že sa napokon už nedokáže udržať nad hladinou.
Prečítajte si tiež
Plavecký tréner: Neplávajte s hlavou nad vodou, pri kraule dýchajte na každý tretí záber a nebojte sa jazera

Správy o takýchto utopeniach nie sú také sledované ako útoky žralokov, zato ich môžete čítať denne. V Spojených štátoch je utopenie sa v spätnom prúde číslo jeden na zozname príčin smrti v mori. V Austrálii zomrie v spätnom prúde viac ľudí než v dôsledku požiarov, povodní, cyklónov a útokov žraloka dohromady.

V suchozemských krajinách, akými sú Slovensko a Česko, je najčastejšou príčinou utopenia alkohol, ale keď už odcestujeme k moru, podliehame širším štatistikám, takže sa môže hodiť, aby cestovateľ chápal, čo mu hrozí, keď na pláži uvidí ceduľu „Pozor, spätné prúdy!“ (rip currents).
Pozor, spätné prúdy!

Problém je, že toľko cedúľ nevyrobili, aby mohli byť na všetkých miestach, kde sa vyskytujú spätné prúdy. Je to celkom bežný jav, živený dynamikou mora. Voda, ktorú more vyženie breh, sa do mora aj vracia a za istých okolností sa to deje v podobe úzkeho, ale silného prúdu. Bežne býva široký niekoľko metrov, veľmi zriedka desiatky metrov. Dlhý môže byť 20, 30, 50, ale niekedy aj 100 metrov, prípadne ešte viac.

Kľúčová je jeho rýchlosť: pri tých silnejších je to viac ako tri metre za sekundu, ale oveľa bežnejšie sú slabšie prúdy s rýchlosťou okolo pol metra až meter za sekundu.

Skryté nebezpečenstvo

V lepšom prípade je spätný prúd slabý, a len vtedy ho môže človek pokoriť. Skúsenosť so šťastným koncom majú Bratislavčan Slavo a jeho syn, ktorý mal v čase incidentu len deväť rokov, no bol talentovaným a trénovaným plavcom. Rodičia boli zvyknutí vidieť ho plávať, takže aj z pláže spozorovali, že v tej chvíli nie je niečo v poriadku: ich syn evidentne vyvíjal najväčšie možné úsilie, aby sa dostal na breh, no nešlo mu to.

Keď za ním Slavo skočil, ihneď pocítil spätný prúd. Snažil sa tlačiť svojho syna proti prúdu, späť k brehu. Nakoniec ho z posledných síl jednoručne odhodil tak úspešne, že sa k brehu dostali obaja – otec aj syn. Aj po rokoch si na to spomína ako na vyčerpávajúci a životu nebezpečný zážitok.

Plávaj šikmo, alebo vôbec

Ak má niekto svoje plavecké tempo na krátke trate na úrovni svetových rekordov, dokázal by odolávať vode prúdiacej rýchlosťou vyše dvoch metrov za sekundu. Bežný človek však spraví najlepšie, keď s prúdom nebude bojovať. Americká asociácia vodných záchranárov, ale i desiatky plaveckých trénerov, blogerov a stránok odporúčajú neplávať proti prúdu (o spätných prúdoch sa robia v niektorých prímorských krajinách pravidelné osvetové kampane). Namiesto boja s prúdom má človek zvoliť jednu z dvoch múdrejších možností. Obe sú jednoduché a mimoriadne účinné, pokiaľ ide o záchranu života.

Prvá je plávať šikmo k brehu, prípadne rovnobežne s ním. Po pár metroch sa plavec z prúdu dostane, more ho teda prestane unášať a môže začať plávať späť k brehu. Druhá možnosť je neplávať, len sa držať na vode a nechať sa unášať, až kým sila prúdu nezoslabne. Po sto metroch by malo byť po prúde, takže človek môže v pokoji začať plávať šikmo späť, alebo – tiež v pokoji – mávať o pomoc.

Obe tieto záchranné stratégie teda predpokladajú, že človek nezačne v panike plávať proti prúdu. Stupňujúci sa stres a mimoriadna námaha zvyšujú spotrebu kyslíka, nútia vyčerpaného plavca dýchať stále intenzívnejšie a tým prudko stúpa šanca, že sa nadýchne vody a posledné sily mu zoberie reflexívny kašel z podráždených dýchacích ciest.
Bezfarebná voda

Povedomie o tom, čo nerobiť a čo robiť v spätnom prúde, by malo každému stačiť na to, aby sa neutopil. Najlepšie však je sa riziku spätného prúdu úplne vyhnúť, i keď nie vždy sa to dá.

Ako spozorovať spätný prúd

Skúsení záchranári a iní morskí vlci väčšinou poznajú miesta na svojich plážach – mierne terénne nerovnosti, plytčiny, výbežky, móla, skaly, kde sa spätné prúdy tvoria a presúvajú. Sledujú vietor: čím je rýchlejší, tým robí vyššie vlny a tým pravdepodobnejšie sa vytvorí spätný prúd.

Pri hľadaní prúdu sa orientujú napríklad podľa farby vody – niektorí hovoria vode v spätnom prúde „bezfarebná“, lebo môže byť bledšia i tmavšia ako okolitá voda. Alebo si všimnú morskú penu či zvyšky morských rastlín, ako sa – na rozdiel od okolitého pobrežia – nehojdajú na vlnách, ale smerujú do mora. Aj vďaka vlnám, ktoré sú spätným prúdom akoby prerušené, sa dá spoznať prúdenie.

Na YouTube je množstvo osvetových aj amatérskych videí o spätných prúdoch. Možno si na nich všimnete, že spätný prúd sa dá najlepšie spozorovať pri pohľade zhora; mnohé pláže sú však s vodou takmer v rovine a vtedy je hľadanie prúdu ťažšie.

Niektoré pláže so spätnými prúdmi sú označené; iné, ako Matala na Kréte, majú nebezpečnú povesť; niektoré strážia plavčíci a stožiare s vlajkami. No spätný prúd vie prekvapiť aj na miestach, ktoré práve nikto nestráži. Ak sa vám to stane, už viete, čo nemáte robiť.