Ja som v detstve odpadol v ambulancii obvodnej lekarky po IV aplikacii tusim kalcia ci co a rozbil som si hlavu o ten plechovy regal s kartami:)

mne sa casto v detstve zatocila hlava z tlaku a tiez som sebou parkrat tresla o zem. teraz sa mi to uz nestava, lebo uz nemam tak nizky tlak.

tiež som odpadávala,ale prešlo to-môže byť, že to má niečo dočinenia so šokom, ak sa mi to ešte niekedy stane,tak je to vždy spojené s tým.
Ale lekári odporúčajú väčšinou keď si udrieš hlavu urobiť vyšetrenie na neurológii tak či tak. A ak je to odpadávanie nejak častejšie,tak sa robí aj ct v spánkovej deprivácii-ale len keď si myslia, že môžeš mať epilepsiu. Ak máte v rodine niekoho s epilepsiou je väčšia pravdepodobnosť a je to možno lepšie hneď.

Cauko,

ja som to mal raz ked som bol starsi. Rychlo som vyrastol a raz som nejak rychlo vyskocil z lezatej polohy na nohy a ma drblo. Neprekrvilo mi hlavu tak rychlo.

Nas maly ma exorcisticke stavy, Friedkin by mal radost.

Mozno je jej len zle z bolesti.

Moj syn nastastie nieco taketo nema, ale kedze pises, ze ta zaujimaju podobne zazitky aj z vlastneho detstva a tak, tak ja som zvykaval odpadnut ked som bol maly a vlastne aj vacsi - vsetko z roznych pricin a aj pocity, ktore som mal boli ine.

Ked som bol maly (10r cca?) vtedy som este chodil do kostola ministrovat a zrejme som tie veci bral strasne vazne a jak sa tak vsetci na mna kukali, tak ma proste jeblo o zem.

Viem ti aj teraz presne opisat ako to vyzeralo: najprv som si uvedomil, ze je nieco inak - mal som zuzene videnie, nieco ako ked sa pozeras naopak do dalekohladu. Videl som vsetko len cez dve male priezori vpredu. Zvysok bol vyplneny ciernou farbou a chodili tam vodorovne take farebne ciarky, pamatam si hlavne fialovu a zelenu. Ked som si toto uvedomil, tak som sa akoby zasekol v strede myslienky, ze 'co sa to deje' a nasledne ked som sa 'odmrzol', tak som si uvedomil, ze ma kriesia niekde mimo uz a presla nejaka ta minuta. Od vtedy mam obrovsky problem v kostole, hned mi je zle jak tam vojdem, preto tam uz nechodim.

Odvtedy som odpadol este par krat s 2 ma roznymi typmi pocitu.

Jeden je, ked mi brali krv a ja som sa len tak vybral na elektricku, ze idem naspat do skoly a v elektricke ma vyplo. Uz mi predtym brali krv a nikdy sa mi to dovtedy nestalo. Mne casto krat v hlave znie nejaka piesen, tento krat to bolo Korpiklaani - Man can go even through the gray stone, obe ruky mi ostali v krci, ako ked taliani ukazuju to svoje gesto pri vysvetlovani a hlava sa mi zaklonila dozadu a otvorili sa mi usta. Bola tam taka mila teta, ktora sa ma spytala ci je vsetko ok a od druhej dokonca vyzobrala vodu (bolo to leto), ponukla sa, ze so mnou pojde do nemocnice, tak som povedal, ze to je ok. Pocitovo to nebolo nejako strasne neprijemne a viac menej som sa okamzite prebral a citil som sa trochu malatne.

Posledny typ, ktory casto ostava doteraz s istou vynimkou sa stal, ked som sedel za kompom v robote a dostal som krc do lavej nohy, ten trochu polavil a nasledne do pravej, a jak som ho mal v pravej tak som znova dostal do lavej. Vtedy som pocitil ten divny velmi neprijemny pocit, ako kebyze ti jebli elektriku do mozgu (neviem to lepsie opisat). Zrazu mi bola strasne zima a dostal som zimomriavky, to uz som vedel co sa ide diat, tak som povedal kolegovi, nech sa nezlakne, ze idem odpadnut. Pamatam si uz len to, ze ma drzal za ruku ked som sa prebral na zemi. Vravel, ze som bol mimo asi 16 sekund a chrcal som, ze este chvilu a volal by zachranku.

Ten posledny typ som maval casto, bol som aj u neurologicky, pretoze som sa bal, ze sa to moze kedykolvek vratit a ta mi povedala, ze mi vidi na EEG ze mam problem nejaky, ze to nefake-ujem, ale ze to nie je epilepsia a ze nevie, co to je. Potom mi kazala porobit nejake cviky a povedala mi, ze moj problem je: nadvaha, nedostatok pohybu/strecingu, to ze neranajkujem, stres a ze pijem malo vody a ze mam zaseknuty nejaky nerv pri chrbtici a ze ked sa to nerozmasiruje pravidelne, tak to moze robit taketo problemy.

Su 2 veci, ktore mi momentalne pomahaju minimalizovat tieto stavy. Prva je karate ku ktoremu som sa po rokoch vratil a druha (ak necvicim tak 2 - 3 tyzdne, tak sa tie blbe pocity vratia) je ibalgin.

Tiez viem povedat, ze cca poslednych 10 rokov mi permanentne pisti v hlave (na oboch stranach nad usami).

Najprv som si myslel, ze som sa dojebal pitim coca coly (bral som v 18ke lieky na tlak, pretoze som ho mal na ten vek strasne vysoky 130/100, ked som vyradil colu, do mesiaca som mal krasnych 120/80), odvtedy je to vsetko uz take divne, musim striedat raz cesnak a raz kavu, inokedy magnezium, aby som sa citil "v pohode/ako predtym". Fakt je ten, ze to co mi maximalne najviac pomohlo je karate (tradicne, nie sportove). Skusal som beh, jogu, bicyklovanie, kickbox a posilovanie a v kazdom pripade som sa citil horsie (pri joge som sa citil rovnako). Este som skusal plavanie a po nom som mal uzasne pocity, ale frekvenciu divnych stavov to neznizilo.

Jedine stastie mam, ze momentalne uz viem rozoznat symptomy toho ked sa to ide stat a zatial (klop klop na drevo) sa mi to vzdy podarilo rozdychat nejako, ked som sa sustredil na to, ze nemozem pustit hlavu na spacir, otvoril som si okno, a myslel som na to ze musim ostat pri vedomi, lebo viem, co sa ide diat.

Dalsia vec, ktora mi pomohla bolo, ze som kdesi cital, ze to, ako sa telo citi, moze ovplyvnit to, co si myslis, takze ak zacnem mat divny pocit a zrazu mysliet na minule incidenty, alebo na nieco zle (bez toho, ze by som si tie spomienky vedome vyvolal), tak viem ze mi mozog naznacuje, ze sa mam sustredit na dobre a byt v klude.

najmladšia dcéra (teraz takmer 5 rokov). keď bola batoľa a niečo ju vyviedlo z miery, tak sa rozplakala takým tým tichým plačom - že najprv iba strašne zvraštila tvár, otvorila naplno ústa akože ide plakať ale nevydala žiaden zvuk, následne zružovela, zmodrala, oči sa jej prevrátili tak, že bolo vidno iba bielka, odpadla do bezvedomia a až následne sa nadýchla a spustila strašný rev. toto som zažívala s ňou cca dva roky, niekoľko krát do týždňa. vyrástla z toho našťastie - odpadnutie bolo spôsobené nedostatkom kyslíka. proste sa úplne vydýchala a zabudla nadýchnuť a až následne po strate vedomia nastúpila automatika dýchanie. vyzeralo to dosť scary hlavne prvé razy keď sa to stalo. potom sme si na to už "zvykli". viem že takéto odpadnutie u detí (zo šoku alebo pri plači) má aj konkrétny názov. ale nespomeniem si teraz.