cwbe coordinatez:
101
63564
63565
65083
8531556

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::0
total children::0
5 ❤️


show[ 2 | 3] flat


https://dennikn.sk/1199801/zmenil-sa-kvoli-dcerke-a-vzdy-vedel-odkial-pochadzal-stan-mikita-zomrel/

Zmenil sa kvôli dcére a vždy vedel, odkiaľ pochádza. Stan Mikita zomrel vo veku 78 rokov
Stan Mikita bol priekopníkom hokeja. Ako jeden z prvých nosil helmu a mal zahnutú hokejku.

Chicago Tribune

@chicagotribune
Stan Mikita, one of the greatest players in Blackhawks history, died Tuesday after a long illness. He was 78. “He meant so much to the Chicago Blackhawks, to the game of hockey, and to all of Chicago," the team said. https://trib.al/MmwPDsc

Mal zvláštny zvyk a veril, že mu prináša šťastie. Stan Mikita si počas každej prestávky zápasu zapálil cigaretu. Keď dofajčil, prehodil si ju poza plece a na ľade potom predvádzal svoje umenie. S dokonale uhladenými vlasmi, hlavou hore a pukom na čepeli jednej z prvých zahnutých hokejok v NHL.

Presne tak, ako ho zobrazuje bronzová socha pred štadiónom Chicaga Blackhawks a ako si ho budú ľudia pamätať. Legenda slovenského a svetového hokeja zomrela vo veku 78 rokov po dlhodobých zdravotných problémoch.

Zmenil sa kvôli dcérke
Stan Mikita sa narodil v roku 1940 v nacistami okupovanej obci Sokolče, ktorá je dnes zatopená Liptovskou Marou. Vlastným menom sa volal Stanislav Gvoth, ale ako osemročného ho rodičia poslali za tetou a strýkom do Kanady a prijal ich priezvisko Mikita.

V Kanade začal aj s hokejom, Chicago Blackhawks si ho vyhliadlo už ako juniora a v roku 1959 zaň odohral prvé tri zápasy. Rýchlo sa zaradil medzi najdôležitejších hráčov mužstva, ale v začiatkoch kariéry bol pomerne horkokrvným hokejistom.

Pravidelne zbieral viac než sto trestných minút na sezónu. „Robil som hlúpe veci, ktoré som nemal robiť,“ hovoril podľa nhl.com. S priebehom rokov sa však zmenil na jedného z najväčších džentlmenov na ľade a údajne za to mohla jeho dcérka Meg.

Spolu s Mikitovou manželkou sledovali hokejový zápas a spýtala sa, prečo ocko tak často sedáva sám a nie so svojimi kamarátmi. Mikita sa polepšil, odohral dve sezóny s minimom trestných minút a dokonca mu dvakrát po sebe udelili aj Lady Byng Trophy pre hokejistu, ktorý najlepšie spája slušnosť s hokejovým umením.

Vedel, odkiaľ prišiel
Mikita hneď v druhej sezóne v NHL získal s Chicagom Stanleyho pohár a v tomto klube odohral aj celý zvyšok kariéry. V 60. a 70. rokoch patril k najlepším útočníkom v lige, dohromady získal 1467 bodov v 1394 zápasoch.

V Chicagu odohral 22 sezón a na sklonku kariéry bol aj kapitánom. Stanleyho pohár vyhral ako prvý slovenský rodák v histórii a na svoj pôvod bol vždy hrdý. „Prežil svoj život tak, že nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel,“ povedal pre Sports Illustrated Mikitov syn Scott. Narážal na skromné pomery farmárskej usadlosti, v ktorej Mikita ako malý chlapec prežil svojich prvých osem rokov.

V NHL sa z neho stala hviezda, ale skromnosť si napriek tomu uchoval. Jedného dňa prišiel do tímu Chicaga mladík Cliff Koroll a Mikita ho zavolal k sebe do auta. Koroll predpokladal, že spolu pôjdu na obed a pivo, ale Mikita ho vzal ku kostolu.

Spoločne rozdávali autogramy a pózovali na spoločné fotky s fanúšikmi, aby vyzbierali viac milodarov pre kostol. Potom sa spolu najedli a Mikita mu povedal: „Toto je niečo, čo musíš robiť. Je to súčasť tvojej zodpovednosti.“

V roku 1967 si zahral v priateľskom zápase za Košice. Foto – TASR
Priekopník hokeja
Mikita bol na ľade povestný ako kreatívny hokejista a dopredu posunul aj hokej ako taký. V NHL bol jedným z prvých hokejistov, ktorí si ohýbali hokejky, aby sa im ľahšie strieľalo. Zároveň si po prvom otrase mozgu navrhol vlastnú helmu, čo bol v tej dobe tiež skôr unikát.

V roku 1983 ho vymenovali do hokejovej Siene slávy, v Chicagu vyradili jeho číslo a vlani ho NHL zaradila medzi sto najlepších hokejistov všetkých čias. Od roku 2002 patrí aj do Siene slávy slovenského hokeja.

Vo svojej ére bol v NHL jedným z najdekorovanejších hokejistov. Mikita získal štyrikrát Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča sezóny (1967, 1968) a rovnako dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968). Raz mu udelili Lester Patrick Trophy pre hokejistu, ktorý sa zaslúžil o rozvoj hokeja v USA (1976).

Pre Chicago pracoval aj ako ambasádor a tiež sa zaslúžil o to, že sa opäť stalo jedným z najlepších klubov NHL. V posledných rokoch sa trápil so zdravotnými problémami, mal rakovinu jazyka a v roku 2015 mu diagnostikovali ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje stratu pamäti, halucinácie a poruchy spánku. „Jeho myseľ je úplne preč,“ povedala vtedy manželka Jill Mikitová pre Chicago Tribune.

Zomrel obklopený členmi svojej rodiny, s manželkou mal štyri deti.