- /ľúto/, CZ /líto/
- zdedené slovo: PIE *leu-tos "zašpinený, poškvrnený, zlý"; nom.konc. -> PSl *leut-u "krutý"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *ľútь-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> ľúty (v CZ bez rytm.z., 2.uml.CZ -> lítý)

- OCS лютъ "krutý, hrozný", BG лют "štipľavý, PL luty "divoký, zúrivý", RU лютый "zúrivý, krutý", SC ljût "horký, štipľavý, zúrivý"; polab. Lutici
- (PIE *leu- ->) LI liutýnas "jama na ťažbu hliny", LAT lutum "hlina, špina", lustrum "špinavé miesto", lustrārī "navštevovať bordely" (-> SAE/SK lustrácia), polluō "zašpiniť", CGr lyma (λῦμα) "špina, skazenosť", lythros (λύθρος) "zrazená krv", OIrl loth "špina", AL lum "sliz, blato", ill. Ludrum "mesto v Dalmácii"

- zrejme s tým súvisia aj SK výrazy ľutovať, ľútosť, čo bude zSl inovácia (CZ litovat, PL lutować "smútiť" ale RU лютовать "zúriť"); asi to vychádza z frázy typu *to jestь ľúto "to je kruté", ktorá sa potom upravila do dat. konštrukcie "je mi ľúto", podobne ako v DE es tut mir Leid dosl. "to mi robí žiaľ"
- Rejzek spomína tiež možný súvis s CGr lyō (λύω) "odrezávať", čo súvisí tiež s LAT luō "zaplatiť" či solvō "uvoľniť" (-> SAE/SK solventný), sans. lunāti (लुनाति) "odrezať, zničiť", LI liáuti "zastaviť", toch. A lawas "poslať" a GOT fraliusan "stratiť"; východiskom týchto slov však bol koreň *leuh- (LIV 417), teda s laryngálou, ktorá s dĺžkou v SK ľúty nesedí
- Derksen východisko rekonštruuje ako *leut-o-, čo porovnáva s CGr lyssa (λύσσα) "hnev, besnota"; tento výraz sa spája s *leuk- "svietiť" (napr. sans. ruč-/रुच् "svetlo, krása") alebo s výrazmi pre "vlka" vychádzajúcimi z *ulkʷ- (viď tu), tu by však hypotetické PSl *leuktu viedlo k inému zneniu

keywords: ľúty, príd.meno; ľutovať, solventný
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (414), Rejzek, de Vaan