Zabudnutý špeciálny projekt známeho skladateľa obsahuje desať hodín hudby.

Poznáte to. Počúvate hudbu, ktorá sa vám veľmi páči, napríklad Mozartov Koncert pre klarinet A dur, unáša vás niekam do čarovnej krajiny, a potom, po finále, v jednej chvíli všetko stíchne. Ihla sa zdvihne z platne a zamieri na držiak, alebo ak ste vo filharmónii, vy sa zdvihnete zo sedadla a zamierite do šatne. V hlave vám ešte znejú rajské tóny Mozartovej hudby a vy dostanete chuť vypočuť si niečo ďalšie od tohto autora, niečo nepoznané, čo ste ešte nepočuli, čo vás zavedie do novej úžasnej krajiny.

Pri Mozartovi to nie je až taký problém. Podľa Köchelovho zoznamu sa zachovalo niekoľko stoviek jeho skladieb. Spomínaný koncert má číslo 622. Vypočuť si a spoznať toľkú hudbu je úloha na celý život. (A to Mozart ju stihol za ten svoj vymyslieť a zapísať!)

Horšie je to s inými autormi. Takí Beatles vydali len 13 platní, keď rátame aj Yellow Submarine a Magical Mystery Tour. Potom nezostáva nič iné, len počúvať ich stále dokola. Pravda, je tu ešte aj záplava McCartneyho sóloviek, tá najnovšia má vyjsť v septembri, ale aj tie časom poznáte naspamäť.

Alebo taký Vangelis, vlastným menom Evángelos Odysséas Papathanassíou. Grécky hudobný skladateľ, ktorý nedávno oslávil 75. narodeniny. Vydal takmer 40 sólových albumov, nahral množstvo filmovej hudby, ale aj uňho nadišla chvíľa, keď som si mohol povedať – OK, už som počul všetko, nezostáva mi nič iné, len sa teraz do jeho krajiny vracať a objavovať, čo mi predtým uniklo. Poviem vám, stále je tam toho veľa. Vangelisova hudba nenudí ani na sté počutie.

A potom som objavil The Tegos Tapes… Predstavte si, že by sa našla partitúra neznámej Mozartovej opery. Čo opery! Niekoľkých opier! Asi taký pocit som mal, keď som na potulkách internetom naďabil na Tegosove kazety – hurá! Desať hodín novej Vangelisovej hudby. Zázrak! To mi napadlo ako prvé, ale skôr ako som si ich stihol vypočuť, zistil som, že je to ináč. Tá hudba nie je nová, len bola zabudnutá. Áno, aj súčasným autorom sa také niečo môže prihodiť.

Videokazety pre študentov
Ten príbeh sa začal pred takmer 30 rokmi v Aténach. Konkrétne na tamojšej klinike. Vangelis tam mal jedného dobrého priateľa, neurochirurga menom Stergios Tegos a ten napísal pre mladých adeptov medicíny učebnicu neurochirurgie. Bola veľmi hrubá a jej sprievodným materiálom bolo niekoľko videokaziet s nahratými neurologickými chirurgickými zákrokmi; konkrétne išlo o operácie mozgu a chrbtice zachytené v reálnom čase.

Na páskach sa nachádzalo viac ako 10 hodín materiálu s detailmi na skalpel režúci obnažené tkanivá. Okrem občasného sprievodného slova – v zmysle „tu vidíte frontálny gyrus a tu zasa sulcus“ a podobne – by výučbu rušil iba tichý šum operačnej sály. To by bola pre študentov zaiste otrava, a tak doktor Tegos poprosil priateľa Vangelisa, či by mu k tým siahodlhým záberom nedorobil nejaký ten podmanivý „podmaz“. A Vangelis mu vyhovel. Zložil k tým páskam takmer 10 hodín hudby, ktorá pohládzala gangliá študentov, kým sa ostrý skalpel ponáral do predĺženej miechy neznámeho pacienta. Limitovaný náklad učebníc rýchlo nakúpili budúci neurochirurgovia, a keď ich už nepotrebovali, poroznášali ich po aténskych antikvariátoch a na celú vec sa zabudlo.

Ostali len chýry o tzv. Tegosových kazetách, ktoré sa šírili v komunite Vangelisových fanúšikov. Jeden z nich im uveril a vybral sa pred pár rokmi na archeologickú výpravu z Ameriky do Atén s cieľom nájsť tú bájnu učebnicu. („To skôr nájdeš Homérove papyrusové zvitky,“ odrádzali ho skeptici.) Fanúšik, ktorý sám seba volá VangelisCollector, navštevoval aténske antikvariáty, jeden za druhým, až kým sa mu jedného dňa naozaj nedostala do rúk škatuľa a v nej učebnica neurochirurgie s príslušnými videopáskami. Na obálke bolo napísané:

„Každý ľudský tvor, živočích, rastlina alebo kameň v sebe nesie odtlačok kolobehu Stvorenia. Zvuk je bez prestania spriahnutý s každou udalosťou tohto kolobehu, ako kód zaznamenávajúci úlohu a rozmer vesmíru, a zároveň ako jeho pôvodca. Ponorme sa hlboko do svojej pamäti (a spomeňme si). Iba tak sa nám podarí odomknúť kód Stvorenia vesmíru, a preto aj nášho vlastného Stvorenia. Akým výnimočným a božským kľúčom je hudba!“

Hudba, ktorá spája
Zvesť o znovuobjavenej učebnici sa rýchlo dostala na internet. Bohatší záujemcovia o štúdium neurochirurgie si ju môžu priamo objednať, lebo je takmer isté, že také množstvo hudby na oficiálnom nosiči nevyjde. Tí chudobnejší sa musia uspokojiť s digitalizovanými verziami, ktoré sa už medzitým objavili na YouTube. Pravda, tam prídete o didaktický neurochirurgický rozmer, ktorý bol na počiatku.

Mnohí považujú Vangelisa za Mozarta dneška a ja s nimi súhlasím. Podobne ako Mozartove, aj Vangelisove melódie pozná aj ten, komu tie mená veľa nehovoria. Spomeňte si na zvučku Okien vesmíru dokorán alebo Mojich siedmich divov. Spomeňte si na filmy Blade Runner, 1492 – Dobytie raja, Bounty či Chariots of Fire. Hudba, ktorá v nich znie, patrí medzi najslávnejšie.

A podobne ako Mozartova, aj Vangelisova hudba prináša hlboké posolstvo o ľudskosti. Vangelisove skladby spájajú, čo bolo rozdelené – svet vedy so svetom umenia, svet Východu so svetom Západu, svet minulosti so svetom budúcnosti, svet techniky so svetom lásky a úcty k Zemi a životu. Jeho hudba nám dáva to, čo nám najviac chýba.

src: https://dennikn.sk/1182572/viete-ze-vangelis-zlozil-hudbu-aj-k-ucebnici-neurochirurgie/?ref=tit3