Ako otec troch detí, ľudomil, milovník prírodného a organického si dovolím tvrdiť že som ten uhlík precítil až až (v nedeľu som si dovolil sa váľať ako prasiatko v Gaii (rozumej blato) pri plnom vedomí, natriezvo a mrte som si tú organiku užíval).

Možno sa Ti zdá že je môj pohľad priúzky, ale možno je naopak priširoký...

Ja sám seba neidentifikujem s tou organickou štruktúrou na ktorú apelujes. Je to časť mňa (podľa súčasného vnímania a poznania 1/4), ale siaham za ňu a mám "znútra" pocit, že moje vedomie sa rozpína oveľa ďaľej ako za atomárnu štruktúru môjho tela. A nejako mám pocit, že nie je na nej ani existenčné závislé. Samozrejme je to všetko subjektívne a pripúšťam že je to produktom organického mozgu, vrátaen toho vedomia. Naisto uvidím až keď zomriem, alebo sa mi podarí môj charakter preniesť do iného substrátu ako uhlíkového...