#umývaniešpinavéhoriadu
Dnes čaká Janku kopa roboty. Deti sú u rodičov, tak mohla prísť do práce trochu skôr ako zvyčajne O šiestej sadá za počítač a v kľude si láme hlavu nad dvoma stanoviskami k odstrelu medveďov a k rúbaniu v NPR, ktoré musia v ten deň odísť. Pozrie na tabuľu husto popísanú drobným písmom – dnes musia odísť aj dva ďalšie dokumenty. O deviatej príde Milan a donesie hŕbu novej pošty. Po roztriedení putuje polovička na Jankin stôl. Janka si sadá k raňajkám, zvoní telefón, nejaká pani má problém s rúbaním brehových porastov, Janka prežúvajúc diktuje prvé kroky a zapisuje si údaje. Janka dojedá raňajky už napol sediac pred facebookom, kde dokolečka odpovedá na otázky ohľadom klasického a afrického moru ošípaných a odstrelu vlkov. Koncipuje tri listy na jednotlivé ministerstvá a každú polhodinu prijíma niekoľko útokov na sociálnej sieti, na ktoré už ani neodpovedá. Blíži sa obed, niektorý kolega dobrodinec Janke uvarí kávu, Janka dokončí dve stanoviská a úspešne odblokuje človeka, čo ju neustále obťažuje cez internet. Pošle niekoľko mailov s materiálmi pre novinárov ohľadom vlkov a dve infožiadosti. Dokončí dokumenty, ktoré musia bezpodmienečne dnes odísť do pošty. Hrabne do kopy dnes prišlej pošty a začne preberať horáky. Niektoré úrady dávajú na vyjadrenia len jeden alebo dva dni, ide o životy medveďov, životy stromov, chemické postreky. Medzitým musí prebrať telefón, kde na ňu nejaký človek kričí, že je darmožráč a že ničíme lesy. Slušne odpovedá. Ide si sadnúť k obedu. Dnes je suchý pondelok, nikto nič nestihol navariť a tak si všetci vybaľujú pečivo, zeleninu, k tomu čaj. Po dvadsiatich minútach zas zvoní telefón, podporovateľ potrebuje poradiť, Janka sa dvíha a obsiahlo odpovedá. Poobede pošle Janka mailom radostné správy o zakázaní postrekov v lese a o zákaze zabitia piatich medveďov, všetko veci, na ktorých dlhodobo pracuje. Napíše dlhý mail, kde sa snaží vysvetliť, ako pracujeme. Potom si hľadá mapové podklady a dve hodiny strávi nad niekoľkými zákonmi, kde nedávno prebehla zmena a ktoré potrebuje do ďalších vyjadrení. Medzitým vzniká kôpka dnešnej pošty, niekoľko vstupov do správnych konaní, opäť ide o rúbanie v rezerváciách, odstrely medveďov, poľovačky. Janka si spomenie, že na narodeniny v rodine chcela kúpiť strom v rezervácii Vlčia, dáva 50 eur Ľubošovi – pri jej plate niečo nad minimálnou mzdou to nie je až taká sranda. Dnes ju bolí hlava, dáva si ďalšiu kávu a zverejňuje na facebooku úspech proti pesticídom a svoj výskum o vlkoch spred niekoľkých rokov. Na jej hlavu sa znesie vlna kritiky a nadávok. Janka ešte volá úradníčke o predĺženie lehoty, ale sú tri hodiny popoludní a úradníčka nedvíha. Janka uteká na autobus, musí vyzdvihnúť deti. Večer o desiatej si kontroluje maily, nájde podklady od kolegu s upozornením, že lehota. Do jednej dokončuje stanovisko.

Janka sa celý deň snažila, aby sa veci, ktoré sú v normálnej krajine zakázané, nediali. Aby sa nelovili chránené medvede, aby sa nezabíjali vlci, nerúbalo a nepoľovalo v rezerváciách a nestriekali pesticídy v lesoch. Pretože jej na tom záleží.
Keď sa medvede strieľať nebudú, vlci budú chránení, v rezerváciách sa nebude rúbať a pesticídy sa nebudú v lesoch používať, bude to, ako keby sme sa z mínusu dostali na nulu.
Znormalizujeme sa.
A niekto sa Janky opýta, na čom to pracovala 20 rokov?
Veď všetko je v poriadku. Ako keby sa nič nebolo stalo. Ako keby ste 20 rokov umývali hromady a hromady špinavého riadu a keď skončíte, príde niekto, sadne za čistý stôl do čistej kuchyne a vyčítavo sa na vás zapozerá – kde je to navarené jedlo? Čo si tu celý čas robila..? Nie je vidieť žiaden výsledok tvojej práce!

Žiadna postava nie je vymyslená.