Chod na vylet na kopec za mestom. Prid k osamelemu stromu uprostred luky, pritul sa k nemu, a povedz nahlas
"Je to len jeden z poslednych vykrikov puberty."
A cit svoje emocie, hladaj to stratene dieta hlboko v tebe, maleho chlapca, co potrebuje lasku a porozumenie. Kludne si pritom poplac, hlasno sa rozvzlykaj, je to celkom normalne a spravne, to iba spolocnost brani cloveku prejavit svoje emocie, vytlaca ich na samotny okraj nevedomia, my platime za svoje city peniazmi, namiesto toho, aby sme ich dokazali prezit.
Potom mozes zostupit naspet do udolia, vratit sa domov, s pokojom v dusi, umyt, namazat a odprosit svoj bicykel.