pokracovanie tohto ----- https://kyberia.sk/id/8503840

Teraz neviem… Ja aj Manki ten suter chceme spenazit. Vy by ste ho chceli spenazit. Kazdy by sa z tohto nalezu vytesoval, vyskieral sa a premyslal, ako by znizil svoje zadlzenie. Hroza pomysliet pre Normana…
-Len si robim srandu, povie a schova ho do latkoveho vrecuska, ktore nasledne vlozi do obalu na okuliare. To nam teda odlahlo, Manki si dokonca odfukne. Chasid vie, ze ulica je na tuto debatku nadmieru presiaknuta vsakovakymi spekulantmi, radarmi a inymi bozimi pomocnikmi, preto navrhuje, aby sme niekam zaliezli a v tichosti prebrali, ake su nase dalsie moznosti. Som, pardon, sme za. Smerom spat k jeho svatyni je jeden lokal, kde je aj nefajciarska miestnost bokom, kam nepachne ani hygienik, Normiemu sa vsak nechce sediet v pajzli. Hovori o nejakom odlahlejsom parku, napada mi jeden pri Blumentali, pardon pri Dell-i. Presuvame sa mlcky. Pri Avione Manki stretne znamu tvar, nejakeho sajzstepoveho pustaca, taky ten typ, co ma so sebou vzdy dve usbecka a rad ich privadza do teploty varu. Len si kyvnu, chtic nepusti. Zahneme za roh, ihrisko pre deti vyludnnene, asi random Youtuberka, trebarz Stoya alebo Tiffany Holiday, prave streamuje. O to lepsie, na nieco to je predsa len dobre…
– Domov to nosit nebudem, Po prve, na letisku by mi ho nasli, po druhe, keby som to doma chcel predat, rozkrikne sa to. A nezabudajte, ze sme ho nasli spolu. Teraz vam davam za ulohu najst kupcu a chranit ma.
Manki – Roger that, pal.
Tiez prikyvnem. Tesi ma jeho stedrost, sice nepovedal, ze ideme na tretinky, no zadarmo nase sluzby nechce. Co ma vsak netesi, je ze mam vikend v pipine a ked sa budem chciet nejakym sposobom nabalit na jeho /ne/stasti a dobrom oku, musim merat cestu tam, kam som uz nechcel mat namierene. Naspat na sidli…
M – Ty niekoho urcite poznas, ze?
Ja - Ty nikoho nepoznas na tuti?
M – Ty niekoho urcite poznas, ze!
A som na ceste stretnut sa so svojou byvalou identitou.
Je nacase vysvetlit Vam, mily citatel, co je na tejto situacii problematicke. Nie vzdy som byval v sirsom centre, vo vlastnom byte kupenom cez hypoteku, ktoru budem splacat do 63och, nebol som rozhladeny, krasny, sarmantny… no dobre. To som neni ani teraz. V minulosti som vsak bol niekto iny. Do sestnastich som byval u rodicov, potom som isiel radsej na intrak, nez sa kazdy vecer doma hadat s otcom a pozerat sa, ako ublizuje mame a sestre. Utiect od problemu bolo to najlahsie, co mi vtedy napadlo. Dlhe roky som si to vycital a niekto velmi, velmi dolezity pre mna na to skaredo doplacal a doplatil. Ako som sa pretlkal zivotom, od brigady k prvemu zamestnaniu, od tretieho zamestnania k vysokej, ma ktorej som sa chytil a da sa povedat, ze som sa v ekonomii nasiel, ako som sa prebijal zivotom, tak dalsia moznost ako utiect od problemov, boli vsetky tie tabletky, listocky a prasky vsakovakych farieb a odtienov, ktore navodzuju pocity vsakovakych farieb a odtienov. Az do tretieho rocnika bakalarskeho studia, dialkovo sa studuje styri roky prvy stupen, cize vcas na urovnanie si mysle na odovzdanie prvej vacsej prace a opakovanie si na prve vacsie skusky, som s tym sekol. Prerusil som kontakty nielen s dodavatelmi, ale aj s konsmazkami. Zurom som vyhybal odkjakziva, no byty a zewl po sidlisku, to bola najvacsia prekazka. Respektive lakadlo. Nastupila doba odriekania. Ta trva dodnes. Dalo by sa povedat, ze som si nieco zazil a viem, ze ked ja sam na niecom pracujem a nerozptylujem sa blbostami, dari sa mi. Preto som sa presunul do centra a lakadla z “domova” som odstavil uplne. Teraz sa mi vcelku dari, mam iste zazemie, stabilny vztah a potomkov zatial nie, no da sa. Tot v skratke pribeh uspesnej premeny. Dojimave, vsak? Ine si tam mate vsimnut. Ze nie som velmi nadseny ist naspat medzi ludi, za ktorymi som spalil mosty. No modry diamant nepredate cez Avizo alebo Bazos. Samosebou, voe! Cize ja urcite niekoho poznam, ze…
Vysvetlim, ze tieto veci sa cez telefon nevybavuju, ze to musim ist vyrepovat osobne, musim sa ksichtit kyslo ako citron, ktory obliznes po tekilke za dvanast centov, za euro osem, este aj nieco nechas ako prepitne. Tak som si ja teraz oblizal suplement k otrave mysle aj tela a idem sa vytickovat niekde, kde ma nikto iny nevidi. Musim ist niekoho prekvapit, viem kam, viem kde, len neviem, ako ma prijme. Horsadodalsiehodobrodruzstva…
Na kraj mesta vedie viacero ciest. Jedna z Ruzinova, jedna z opacneho konca Ruzinova, jedna z inej zastrcnej casti mesta. Taktiez mame na vyber taxik a jeho alternativy, vlastne auto, chodzu, ktoru tentokrat pre vzdialenost zavrhujem a samozrejme prostriedok hromadnej dopravy. Rozlucim sa s negrom a judem, jeden strazi klenot a druhy strazi toho, co strazi klenot, presmatlam si to cez Stajnerku k tomu krasnemu novemu podchodu, kde nastupim na sedemosmu strednymi dverami, sadam si, nech sa klepem v sede. Listok si kupujem cez sms vo vozidle, co by sa sice nemalo, ale ved, kym nestretnem kontrolora, tak ok. Pri Troch veziach nastupi tlupa vandrakov, jeden z nich ma so sebou dceru asi desatrocnu, vsetci svorne strieborne plesky, smrdia pivom az ku mne. Zjapu po sebe, skoda, ze nemam so sebou Sennheiser-e, lezu mi na nervy. Hoci som zo nizsich spolocenskych vrstiev, hoci tvrdim, ze spolocnost by sa na triedy delit nemala a hoci sa nechcem nijako povysovat nad nikoho a niekym pohrdat, aj tak mi lezu na nervy. Slusne sa spravat da, aj ked nemas ani floka. Dristaju o futbale, no nejdu nan, dristaju o pracu, no robit nejdu, dristaju o babach, ale len o ich otvore, ktory pouziju a ked tam nieco zanechaju, tak to nevedia vychovavat. Pocuvajte toto:
10rocne dievcatko - Tati, ja by som chcela mat nad postelou baldachyn, vies ako princezna...
Jej sasovsky tatko-Ty bud rada, ze nedudlas kazdu noc moje pero. Dobru noc, princeznicka.
Premyslam, kam si odsadnut, nech sa uz podobne skvosty dalej deju bez toho, aby som ich zaznamenal, ked v tom si vedla mna sadne objemna pani a zatarasi unikovu cestu. Myslienkami sa snazim prehlusit ich blabot a bes, bezuspesne. Pri Bille svoloc vystupi a nabera smer corka v markete, neviem, nesudim, robte si, co chcete. Okradat maloochodny retazec, ved oni robia to iste vo vasej penazenke pri kase. Fiddy-fiddy.
Opat som sa raz stratil vo vlastnych uvahach, ked ma vytrhne z dumania zabocenie autobusu na zeleznicnu stanicu. To som zvedavy, ako dlho je do praxe uvedene toto pozmenenie trasy. Kazdopadne, stradujem si to okolo zahrad a skladisk ku krcme, kde je podla vsetkeho jeden clovek, ktory by s tymto vedel pomoct. Hovorim o starom Fedorovi, co ma pod palcom na uzemi vymedzenom hlavnymi cestami kazdu jednu svinarnu. Nie ze by koncovy zakaznik a jeho zbierka zbytocnosti, ca sa nimi chvali a vystatuje, ktore vystavuje na obdiv nam, ubohemu nemajetnemu plebsu, museli uvadzat bydlisko v tychto par uliciach. Ratam vsak s tym, ze Federer uz bude vediet pomoct. Vstupujem do zafajceneho pajzlu, mozem dakovat, ze ma Norman usetril byt povereny strelenim predavaneho artiklu v Csape, prave si to plnohodnotne vynahradzam. Na bare si objednam dvanastku, dobre studenu, od nervov sundam polku este na bare a hned sa spytam, ci Fedor bude dnes k mani alebo nie. Ze odbehol do Konradu, ze sa hned vrati. Ze mam pockat. Tak cakam. Dopijem polliter a nahradzam ho dalsim, tym istym pivkom, nejaky Breznak ci ako. Chcel som ostat pri dverach, nech mam vyhlad, kto vsetko vstupi a odide, no barmanka ma hned upozorni, ze druha miestnost je nefajciar, tak si beriem Breznaka a idem trochu predychat toto vsetko. Pohladom sa osadenstvu vyhybam a asi si idem do usi na zachod vyrobit z papiera tampony, lebo este predtym nez stihnem usudit, ze cigu tentokrat nie je nutne dotahat az k filtru, Ak sa vam velmi chce pocut opat nieco prizemne, nech sa paci. Ak nie, tam ako konci rozhovor, to pokracuje v momente, ako sedim pri tej dredatej, co sa zivi capovanim.
1-..a teraz tu budu okrem tych pozerskych kavickarov protestovat aj bukvice.
2- Mali by ich postrielat vsetkych do jedneho,..
1- Jednoznacne malo, maaalo… To ma tak minule napadlo, pocuvaj toto. Je rozdiel mat pero v zadku a mat pero v zadku, chapes?
Dvojka sa pozera na neho, aku hnusnu sodomitsku zvratenost na neho vytahuju, nechape.
1 – No ze ja ked ho Vande napcham do riti, tak som na tom lepsie, ako keby mi ho niekto iny napchal do riti, ne?
A obaja sa na tom rehocu, ze dobre more dobre a tak. Ciga je v polke, stacilo. Idem obtazovat slecnu vycapnicku. Vypytujem sa na to, kto sem chodieva, ci maju ludi alebo stale len takto o troch zakaznikoch cez den, ona, ze hej, ze do takej piatej klidecek, potom sa ludia zacnu trusit a do polnoci sedia, ze v lete terasku obsluhuje jej kamoska Vanda. Fajn, normalne premyslam, ze sem vecer zaskocim na jedno na teraske, dalej sa uz ani velmi nebavime, ona si tam hladka telefon, ja hladkam pivko. Ako premyslam, ci si dam este tretie, okolo baru prejde holohlavy chlapcisko a nesie dve basy Birellov a za nim nesie Fedo basu lahvacov.
F – Co tu stojis jak kokot, sak nam pod pomoct, ne?, privita ma rokoch,co sme sa nevideli, Ziadne ako sa mas, ziadne dobre vyzeras, nic take. Tak nosim z Berlinga sudy a prepravky, ved aj ja od neho nieco chcem.
J – Pocuj, Fedor, potrebujem sa o niecom rozpravat.
F – Tu alebo ideme do auta?
J – Jednoznacne auto, Tu sa to neda. Sami nech sme hlavne...
Fedor si len umyje ruky, zoberie skvarkovy pagac a tisne ma von do ich vanu.
F – Co inac, ty kokot, jak sa mas? Doma sa ani neukazes…
J – Casu malo, stale nieco pisem, cestujem, prednasam, vela citam. Ja uz ani von nechodievam velmi.
F – Tak ale zastavit by si sa mohol. Co si chcel?
J – Fedor, vies mi Ty povedat, kde by som nasiel Sveda?
F – Sved si ta najde sam, ked tak…
Tieto klisoidne gangsterske traposiny, presne tomuto som sa chcel vyhnut.
F – Ale zas so Svedom si bol velky kamarat, Svenson by sa Ti mohol ozvat. Pockaj, daj mi sem cislo, kde Ta moze zohnat, napis mi to na jeho vizitku.
Poda mi biely tvrdeny papier, karticka vlastnej vyroby, pekny font, zlata farba, dobre to posobi, Na nej stoji :

Sven Florianus Ibn Ghali
networking

Debil jeden! Necham tam to svoje ciselko, to sukromne, nie to ktore preplaca Ministerstvo skolstva, vedy a vyskumu. V tom momente sa uistim, ze som si zasa na seba hodil tonu vaziacu siet, ktora nema ziadne oka, cez ktore sa da prestrcit von a z ktorej sa budem musiet dostat, len neviem, ci ma Manki take noznice a ci mu jeho svaly budu na to stacit. A hlavne, ci z nej prveho nevyberu Normana. Dufam, ze sa v tej synagoge pekne pomodlil, budeme totizto potrebovat pomoc zhora!