Odpusťte, ale dovolím si byť patetický.
Stalingrad je posvätný. Je to pojem.
Konotát tohoto slova bude navždy spätý s tragédiou. Utrpenie, vyčerpanie, beznádej, zima a smrť.
To miesto je pre mňa magické. Vždy som ho chcel navštíviť.
2.2. toho roku uplynulo 75 rokov od víťazstva ZSSR v tejto bitke. Hoci vojna dávno skončila, klimatické pomery stále zostávajú celkom autentické.
Cítil som pokoru.
A, hlavne, chlad :-)
Ak máte čas, prečítajte si aj, prečo práve tieto miesta boli zachované ako pamätníky bitky. Bolo to proste peklo.



Mamaevova mohyla. 200 schodov. Za každý deň bitky jeden. Na jej svahoch je pochovaných 35 000 vojakov. Niektoré frekventované ruské mená tvoria dlhé zoznamy.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mamajova_mohyla



Pavlovov dom. Posledná bašta.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavlovov_dom




Stará meľnica s replikou známej fontány a múzeum Bitky o Stalingrad. Tu bolo posledné miesto, kde sa ešte Sovieti držali na pravej strane Volgy. Tá puška patrila Vasilimu Zajcevovi. Pár plagátov. Hlavne ten druhý by mal visieť v kuchyni každej tradičnej slovenskej rodiny :-). No a napokon Volga samotná.