hovori sa ako sa kto chce vratit do detskych cias kedy nic nebilo tzreba a len tak si uzivat a tak. nikdy som tuto vec nemal.
nespominam si na nic kam by som sa chcel v detstve vratit.
bolo tam vela sraciek. moji rodicia su uplne skveli ludia no i tak je to obdobie kam ak sa vratim, citim iba zli chlad.

no posledne roky (a nikomu som to nepovedal) sa mi vracia jedna spomienka. ako sa zacala vracat tak som sa k nej zacal utiekat. ako do nejakeho bezpecneho osobneho rohu.

chodili sme na mijavu ked som bol stupel. na mlyn. nikdy som nechapal preco sa tomu vravelo mlyn bo tam nebola ani voda ani nic co by sa podobalo alebo fungovalo ako mlyn.

bolo to tam super. blizko bolo kukuricne pole, les a kusok sme si chodili do dediny po ten nanuk kde v strede bola malinova alebo jahodovy deren (uz neviem), okolo daka vanikova biela vec a na tom cokolada... cele sa to dalo velmi sofistykovane jast.
najprv si mohol objest polevu cokoladovu, potom z vrchu tu vanilkovu vec a dakym sposobom (neviem ako)sa dostat k tej dreni.

a raz sme isli aj s rodicmi na daku akciu v noci. kracali sme do dediny. bolo to znacne dobrodruzne aj ked na mieste uz az tak nie.

a to je ta spomienka ktora sa mi stale vracia.

som mali spunt. lezim v mokrej ulezanej trave, okolo je daky podivny hukot ktoremu vobec nerozumiem.

ale je mi velmi fajn a pozeram sa na hviezdy. vela hviezd. nadherne hviezdne nebo.
a mokry chrbant od anie nie rosi ale skor dakeho divbneho nocneho kondezatu.

tam by som sa chcel vrtit. do toho momentu. aspom na moment.

aj ked je mozne ze to bolo cele uplne inac...