mám opačný problém, všetci, tj. ja, žena, 7r a 9r spíme v posteli, ale ja sa okolo 4 zobudím a idem si ľahnúť vedľa (najmä teraz v lete, keď mi je teplo)
prečo majú deti spať samé? príde mi to nefér už z pohľadu, že vidím, aký rozdiel je, keď spím sám, a keď je pri mne žena. a predstava, že my si takto vegetujeme, ale naše deti sú odseparované do vlastných postelí a ešte k tomu aj izieb, mi príde trochu krutá (jasné, že sa nič hrozné v skutočnosti nedeje, i ja som tak vyrástol a pohoda).
ale tá spacia komunita, čo sme si založili, je super a budem trochu smutný, keď nás raz opustia
inak cicavce tiež zdieľajú brlohy a nory s mláďatami. to ľudské mláďa spáva 9 mesiacov *v* matke, a po narodení ho všetci lifrujú kamsi od nej - je to bežná prax, ale nemyslím si, že správna. výhody spoločného spania pri malých deťoch sú i tie, že nonstop viem, ako im je, či spia, či kašlú, či plačú, žena nemusí vyliezať z postele, ak chce kojiť etc. a oni vedia, že sme pri nich, a najmä v noci, keď je tma, ktorej sa evolučne boja, majú bezpečie naporúdzi, čo prehlbuje ich dôveru
a ako rastú, spoločné zaspávanie je najvtipnejšia časť dňa, rozhovory často dlho po zhasnutí, povieme si, na čo cez deň nie je čas, až postupne jednotlivci odpadávajú - skrátka pohoda
inak ale zhoda s tým, čo píše prospero
