je mozne, ze sa rodime s instinktami pre etiku, podobne ako sa rodime s instinktami, ktore su pre spolocnost patologicke, ale bez nejakej viery niekde hlboko by sme boli strateni, o tom je nakoniec spiritualna kriza, ked clovek kona a niekde v hlbke jeho duse mu chyba viera o ktoru moze svoje konanie opriet, zivot mu nedava zmysel a castokrat tak jeho zivot aj vyzera navonok. asi je tam v hlbke vzdy Boh, nieco iracionalne, v co je nutne uverit, a pokial clovek vravi, ze Boh je mrtvy, je to vlastne len prejav jeho pocitu emancipacie nad nejakou mytologiou, ktorou sa citi byt obklopeny. netvrdim, ze to ma byt krestansky Boh, ale tie vyroky, na ktorych sa tu akoze smejeme, su vlastne otazky, pri ktorych je potrebne sa opriet o nejake chapanie dobra a zla a niekde v hlbke musi byt viera v nieco, aby bolo mozne tie vyroky povedat.