No... zas raz som sa rozhodol ze napisem /nieze by som tu existoval dlho a mal co povedat ale neda mi to/

Prave mi prebieha skuskove, co ruku v ruke s tym, ze je aj dost nanic pocasie neni prave pozitivny vplyv na moju uz aj tak dost depresivnu dusu.

Ale bol som dnes na kafe s kamaratom, a zistil som, resp. povedal mi, ze jeho rodicia sa furt hadaju a chcu sa rozvadzat a bol z toho dost nestastny. Jeho foter si nasiel milenku, ktora bola jeho mamy priatelka a ktorej vlastne jeho mama dohodila miesto sekretarky v jeho firme... Cize sa jej celkom pekne oplatila :-(

A to ma priviedlo k myslienke v akom skurvenom svete to vlastne zijem... Co si ludia vedia navzajom urobit, z toho mnou niekedy lomcuje zlost...

Dalsia prihoda. Bol som si nakupit v poluse. Momentalne sa mi podarilo dostat k par tisickam tak som si povedal ze si urobim dobre. Dorazim teda do pietra filippi a nakupim si dake hadny. Ved zijem len raz kurva.
Totalne odpaleny kracam s 2 taskami s logom este na kavy /ja si totiz strasne nerad nakupujem oblecenie strasne stresuje ma to/ a sedim na kave.
No a sadnu si k vedlajsiemu stolu moje dve zname.. Akoze zname ked vravim zname... proste dievcata co poznam a co nado mnou ohrnuju v skole nos.. A zrazu ze "Boze ty si bol tam a tam nakupovat? jeeeej sme nevedeli ze mas taky vkus dobry a blablablabla... som vypol usi a pobral sa bez slova prec" Mysliac si "dalsie predajne kurvicky bratislavske" Akoze to uz neexistuju normalne dievcata ktore zaujima aj nieco viac ako peniaze?

A tak po tejto prihode a kamaratovom pribehu ma chytila myslienka... Co sa deje so svetom? To uz neostalo na nom nic dobre? nic pekne? vztahy sa rucaju, ludia su ako bez duse... Alebo sa mi to len zda? Som len ja nejaky iny? A ak som iny preco? Preco nemozem byt ako ostatni? Preco ma neskutocne stve ze vidim na ulici zobrakov a kazdy na nich kasle? Preco sa na nich aspon nepozru ti ludia a neuznaju ich existenciu ako ludskych bytosti, ktorym sa proste chvilu nedari? Radsej ich vymazu zo "svojej" reality aby nemuseli mysliet...

Chyba prave toto svetu? aby ludia trosku mysleli? nielen na seba ale aj na inych ludi. Je mi zle z toho co vidim v spravach a zle z toho co vidim na uliciach...

A tak sa pytam som ja iny? iny ako oni? A kto su oni? Ked su to ludia-neludia bytosti bez dusi a ak ano, kam odisli ludske duse?
Uz ani neviem kolko krat sa mi stalo ze som sa niekomu v buse pozrel do oci a videl som prazdno...

Kde sa zrazu to prazdno zobralo?

A kde sa berie vo mne? som zo dna na den apatickejsi, neviem si najst nic co by ma tesilo teda vacsinou, prichadzam aj ja o dusu? Bude mi bez nej lepsie?

Ale bez duse nebudem zit naveky.. A to ja strasne velmi chcem...

Predali ludia svoje duse za nieco na tomto svete? Niekomu? Komu? A preco? Mozu ich ziskat spat? A chcu ich vobec spat?

Kurva rad by som zazil aspon jeden den ked mi vsetci co stretnem povedia ze sa im stalo len nieco pekne... Taky den som nemal, mozno nikdy, nepamatam.

A ten dalsi takyto den si zapamatam, to verim. A pre tento den, preto ze verim ze pride, mozem ja zit jeden dalsi, napriek vsetkemu prikoriu a zlu co na mna ciha na kazdom kroku a ludom, neludom co mi kradnu energiu a chcu ma pripravit o nesmrtelnost!

Pretoze ja som svetlo v temnote... A ohen co vo mne hori nemozno uhasit...

Aspon dufam, lebo ak svet bude nadalej prichadzat o ludi, co sa on naozaj zaujimaju, co ich nestvu len ich vlastne problemy, ale niekedy, obcas sa zamyslia aj nad problemami inych, mozno dokonca problemami sveta ako takeho, ked pride svet o tychto ludi, co mu ostane?

Moze byt ludstvo ludstvom bez vizionarov? Ludi, co niesu ako stado bez dusi?

Howgh...