a len tak sme, niekedy nepovie nic to sa len usmeje a zazmurka ocami. velke, hnede oci. krasne sa smeje. mali sme robit prezentaciu, ale varili sme obed, vystrihovali panacikov z farebneho papiera a lepili ich, pozerali nejake sialene anime. a na matike bol unaveny, polozil mi hlavu na plece a zaspal. a niekedy povie viac. niekedy sa pyta na vela veci a potom sa zvali do travy a zavrie tie velke hnede oci. trapi ho nieco, ale to mu nezabrani v tom aby sa stale usmieval. vecer sme sedeli na hradbach, hompalali nohami a obcas sa velmi zasmiali. nakoniec sme sa odtial zosypali. myslim, ze ak bude chciet, tak mi o tom povie... ak nie, uz nikdy sa na neho nebudem moct pozriet - z oci sa najlepsie vycita.