sedíš v partizánskom na vydlaždičkovanom námestí, pozoruješ a načúvaš:
klopkajúce podpatky, šuchtajúce sa podrážky, jemné našľapovanie štýlových mokasín.. Nepozeráš na ľudí - ich charakter odvodzuješ zo stavu obuvi, v ktorej sa rozhodli vykročiť.
počúvaš ako sa približujú a vzďaľujú, miesia sa s virvarom mesta
udivuje ťa to, cítiš isté okúzlenie, pretože niekedy dávno si sa dozvedela,
že partizánske je mesto topánok. Nachvíľu upriamiš pohľad na svoje modré semišky s tenkou čiernou podrážkou. Máš tie topánky rada. Preto ich nosíš tak často, že sa ti zo všetkého toho chodenia začala oddeľovať podrážka. Mohla by si sa pokúsiť prilepiť ju, aby vydržali ešte chvíľu dlhšie. No niekde v kútiku duše cítiš, že to má byť presne takto a nijako inak - stav tvojich topánok odráža stav teba samej. A hoci tu sedíš na námestí mesta topánok a počúvaš klopkanie cudzích topánok s perfektne priľnavými podrážkami, neprinúti ťa to k akcii. Čo ak by boli podrážky prilepené k zemi? Napadne ti. A predstavíš si tú chvíľu, kedy sú kroky okoloidúcich také ťažké, až sa zrazu nedokážu odlepiť od zeme. Žiadne klopkanie, žiadne šuchtanie - iba vŕzganie premáhaných kĺbov, ticho z námahy s akou sa snažia márne odlepiť od zeme. "Vyzuť topánky!" Napadne ti a sama pre seba sa na lavičke uškŕňaš pri predstave, ako sa všetci vyzúvajú a odchádzajú v špinavých, upotených ponožkách domov. Zostáva po nich iba tiché námestie plné prázdnych, opustených topánok, ktoré by mohlo na zahraničného turistu pôsobiť ako umelecká inštalácia. Do partizánskeho ale zahraniční turisti nechodia. Nemajú prečo. Rovnako ako ty nemáš prečo kráčať ďalej a preto tu sedíš, v polorozpadnutých topánkach a rozvíjaš tieto absurdné predstavy na ktorých sa následne bavíš sama so sebou a sama pre seba. V tej chvíli vystrieš ruky na operadlá lavičky, zakloníš hlavu a pozeráš na jarnú oblohu, ktorou poletujú mestské holuby a vrabce. "A predsa nepotrebujú topánky" preletí ti hlavou a nachvíľu sa ti tvár rozžiari do blaženého úsmevu. Toto je tá chvíľa - kedy nemusíš nič a vo svojich predstavách môžeš všetko. Zo všetkých tých možností si si vybrala takú bizarnosť ako úvahu o topánkach v meste topánok. Má to svoje čaro.