Richard Vašečka: Čo je lepšie ako prerušovaný sex?
http://zastolom.sk/richard-vasecka-co-lepsie-prerusovany-sex/

Prečo Cirkev všetko zakazuje? Prečo lezie ľuďom do spálne? Nie je lepšie neveriacim či aspoň nekatolíkom? Tí sa môžu správať v oblasti manželskej intimity slobodne.

Mnohí mylne chápu slobodu ako beztrestnosť – možnosť konať čokoľvek bez akýchkoľvek následkov. Sloboda je však povinnosť vyberať si dobro a odmietať zlo. „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1 Sol 5,21-22).

Verím, že Boh má s človekom dobrý plán (ten najlepší) a že tento plán nám zjavil vo Svätom Písme. Manželskej intimite sa venuje hneď na začiatku prvej knihy Biblie – Genezis. Sám Boh, nie Cirkev.

Keď opisuje stvorenie človeka (Gn 1,26-31), hovorí, že ich stvoril ako „muža a ženu“, v hebrejčine doslova samca a samicu. Požehnáva ich a prikazuje im: „Ploďte a množte sa!“ A vidí, že je to „veľmi dobré“.

V druhej kapitole je Boží plán vyjadrený slovami „budú jedným telom“ (Gn 2,24).

Sex nie je len vec manželského páru. Je to v prvom rade Božia vec! Sex nie je súkromné potešenie. Sex je napĺňanie Božieho plánu.

Problémom je, že väčšina ľudí hlásiacich sa k cirkvi, v nejaký Boží plán v skutočnosti neverí a nepozná ho. Nevedia a nechcú nič vedieť o žiadostivosti, manželskej čistote, o poslaní sexuality v živote človeka. Takmer výlučne sa zaoberajú aktuálnou situáciou – predstavou ďalšieho tehotenstva, výškou materskej, sexuálnym uspokojením seba či svojho partnera. Vedení náboženskou tradíciou sa však cítia povinní vtesnať svoje sexuálne správanie do hraníc určených katolíckou morálkou. Ak sa im to nedarí, prežívajú výčitky svedomia. Ak sa im to darí, sú frustrovaní z obmedzení, ktoré to prináša.

Prerušovaný sex nie je zlý, pretože Cirkev povedala, že je zlý (a ak by „zmenila názor“, tak by prestal byť zlý). Cirkev hovorí, že prerušovaný sex je zlý, pretože je zlý. Pretože je v rozpore s Božím plánom.

Už slovo „prerušovaný“ naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Veľmi často ide totiž pri nejakom „prerušení“ v skutočnosti o „vyrušenie“ či dokonca „zrušenie“. Keď ma žiaci ako učiteľa „prerušujú“, tak ma vlastne „vyrušujú“. Extrémnym príkladom použitia termínu „prerušenie“ je pomenovanie vyvolaného potratu „umelé prerušenie tehotenstva“. Hoci je jasné, že nejde o žiadne prerušenie, ale o ukončenie a zrušenie ľudského života nenarodeného dieťaťa.

Pri „prerušovanom“ sexe nás „vyrušuje“ naše myslenie. Pomýlené myslenie. Predstava, že sex je len vzbudenie príjemných pocitov vyvolané dráždením pohlavných orgánov. To však v skutočnosti nie je definícia sexu, ale masturbácie. Bohužiaľ, sexuálny život mnohých manželských párov by bolo možné nazvať „asistovanou masturbáciou“.

Boží plán je iný. A nádherný. Katechizmus o ňom píše: „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú. Sexualita je prameňom radosti a potešenia: Sám Stvoriteľ ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe plodenia nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil. Ale aj manželia sa musia vedieť udržať v medziach správnej umiernenosti“ (KKC 2362).

Krásne. Jasné. Celistvé.

Intímne úkony majú vyjadrovať a napomáhať vzájomné darovanie sa, vzájomné radostné a vďačné obohacovanie.

Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Prináša rozkoš a šťastie tela i ducha.

Myslím, že tu niekde je problém. Zistil som, že väčšina manželských párov ani len netuší, že sexualita môže byť zdrojom nielen telesného potešenia a rozkoše, ale aj hlbokej duchovnej radosti. Preto dokola riešia základný problém – ako dosiahnuť sexuálne uspokojenie a vyvrcholenie „bez následkov“ (bez počatia). Prerušovaný sex je jeden z pokusov ako to „zariadiť“.

Počul som už veľa názorov na túto tému. Pomôžem si parafrázou výroku jednej ženy: „Tí, čo používajú prirodzené metódy plánovania rodičovstva, tí sú na jednotku. Prerušovaný sex je na dvojku, kondóm na trojku, hormonálna antikoncepcia na štvorku a potrat na päťku.“

Mám pre vás dve správy. Jednu zlú a jednu veľmi dobrú.

Najprv tá zlá: Okrem prirodzených metód plánovania rodičovstva používaných s pravou veľkodušnosťou (teda nie ako „katolícku antikoncepciu“ – KKC 2368) je všetko na päťku! (Tým nechcem tvrdiť, že medzi nimi nie sú rozdiely! Všetky sú však v rozpore s Božím plánom!)

A teraz tá veľmi dobrá: Boh miluje všetkých päťkárov!

Celá pravda je taká, že prerušovaný sex nie je v poriadku, ale zároveň to nič nemení na Božej láske k tebe. Nemôžeš urobiť nič, aby ťa Boh prestal milovať.

Preto sa nebojte, ale ani sa neklamte.

Nebojte sa Boha, ani svojej slabosti. Boh je milosrdný Otec a pozná vás. Pred ním sa nemusíme na nič hrať.

Neklamte sa a nečičíkajte svoje svedomie. Ak viete, že konáte objektívne v rozpore s Božím plánom, usilujte sa ho v prvom rade spoznať. Boha i jeho plán. Ak spoznáte Boha ako milujúceho Otca, ak pochopíte nádheru jeho plánu, som presvedčený, že s radosťou zanecháte hriech (tým nechcem tvrdiť, že to pôjde ľahko a bez boja).

Svätý Pavol pred svojim obrátením bojoval proti Bohu. Keď sa stretol s Ježišom, položil mu dve otázky: „Kto si, Pane?“ a „Čo mám robiť, Pane?“ (porov. Sk 22,8-10). Najprv potrebujete spoznať Pána, až potom môžete riešiť, čo máte či nemáte robiť. Strašne veľa ľudí nepozná Pána, ale zožiera sa náročnosťou evanjeliovej morálky.

Ku spáse je potrebné aj Božie milosrdenstvo aj tvoje pokánie. Spoliehať sa iba na jedno z nich je opovážlivosť (porov. KKC 2092).

Prečo je teda prerušovaný sex zlý?

V prvom rade, nie sme zvieratká, ale ľudia. Prežívanie manželskej intimity je čisté a dôstojné, keď sa deje „spôsobom skutočne ľudským“, tzn. prirodzeným, zodpovedajúcim ľudskej prirodzenosti. Úmyselná ejakulácia mimo pošvy je neprirodzená a traumatizujúca. A nemýľme sa, byť prirodzeným pri sexe nie je módny trend (ako biopotraviny či odmietanie kožuchov), ale Boží zákon!

Manželský úkon je totiž vyjadrením manželského sľubu: „Celý/celá sa ti dávam a celú/celého ťa prijímam!“ Ak sa bojíme svojej plodnosti a odmietame ju, v skutočnosti sa nechceme celí dať a celí prijať. Ak manželia prerušujú sex, odmietajú ho dotiahnuť do konca, hovoria: „Nechcem sa ti dať celý, nechcem ťa prijať celého. Chcem len brať.“

Áno, ak manželský akt prebehne prirodzene, ľudským spôsobom, vždy je tu možnosť, že počneme nový život. No ale veď to sme si sľúbili zároveň s láskou a vernosťou na celý život! Milujem ťa a chcem mať s tebou deti. Iste, počatie detí si môžeme zodpovedne plánovať. Plánovať, ale nie vylučovať!

Jadrom problému je strach. Verte mi, strach nie je dobrý spoločník pri manželskom sexe. A prerušovaný sex so sebou stále nesie závoj strachu. Čo ak… ? Riešením strachu nie je antikoncepcia, ale dôvera. Nie slepá iracionálna dôvera, ale dôvera v milujúceho Otca, všemohúceho Stvoriteľa, ktorý s nekonečnou múdrosťou stvoril celý vesmír i každého človeka, vložil do neho svoje zákony, podľa ktorých funguje aj ľudská sexualita.

Najsmutnejšie je to, čoho sa vlastne bojíme. Vlastného dieťaťa. Synčeka či dcérenky. Odťahujem sa od teba, nedávam sa ti celý, alebo sa bojím, že budeme mať chlapčeka alebo dievčatko. Plačem.

Ale ty zabúdaš, že sú tu zdravotné, sociálne či ekonomické problémy! Nie, nezabúdam. Som však presvedčený, že tieto veci treba oddeliť od samotného dieťaťa. Prijať dieťa a riešiť problémy. Vôbec nechcem tieto problémy zľahčovať. Veľkú časť produktívneho života som prežil ako učiteľ s manželkou na materskej, postupne so štyrmi deťmi a pôžičkou na dom.

Kvôli zdravotným problémom manželky a môjmu pracovnému vyťaženiu (som často preč z domu) momentálne neplánujeme počať ďalšie dieťa. Ale chceme ho a tešíme sa naň. Ak sa to už nepodarí (máme obaja cez štyridsať), tešíme sa na vnúčatká!

Tragické je, že v dobe, keď západná civilizácia definitívne zomiera aj kvôli demografickej kríze, počujem dokola stále náreky: „Čo ak budeme mať dieťa?“

Možno si poviete: „Ty si celý pozväzovaný tým katechizmom!“ Verte, neverte, v oblasti manželskej intimity sa cítim a konám veľmi slobodne. Prerušovaný sex však z vlastného najhlbšieho presvedčenia pokladám za niečo, čo by ma okrádalo vo vzťahu k mojej manželke. Preto ho odmietam. V živote mi nenapadlo: „Škoda, že to Cirkev nepovoľuje. To by bolo super!“ Super je manželský úkon, v ktorom sa jeden druhému dávame bez akýchkoľvek podmienok a obmedzení. Ty si moja a ja som tvoj. Celá, celý.

Historia, meretrix vitae.