Višňovský pre SME: Slovan by mal v KHL skončiť, obrazom sú diváci
Mama sa rozplakala, keď počula, ako ma slovenskí diváci urážajú, priznáva Ľubomír Višňovský.

2. nov 2017 o 17:35 (aktualizované 26. dec 2017 o 14:03) JURAJ BERZEDI


Ľubomír Višňovský sa nedokáže vzdať svojho milovaného športu. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+2257

Atlético vs. Kodaň na novom Wanda Metropolitano >>
Ako hokejisti počas kariéry narábajú s peniazmi, ktoré zarobia? "Mal som svojho osobného bankára a ekonóma," hovorí bývalý hokejista ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ.

Španielsky futbalista Juan Mata povedal, že profesionálni športovci žijú v bubline a sú odtrhnutí od reálneho sveta. Súhlasíte s ním?

ANKETA:
Mal by podľa vás Slovan Bratislava zotrvať v KHL?
Áno
235
Nie
791Hlasovalo: 1026
Hlasovanie otvorené:
od: 26.12.2017 14:02
„Stopercentne. Keď som hral hokej, dôležité pre mňa bolo, aby som nebol chorý, zranený, mal som energiu a formu. Všetko sa celý deň točilo okolo hokeja. Aj keď som mal voľno, stále som rozmýšľal nad tým, aby som bol čo najlepšie pripravený na sezónu či zápas. Nič iné som nevnímal, všetko ostatné ma vyrušovalo. Nezaujímali ma problémy bežných ľudí. Výlety, dovolenky, všetko bolo prispôsobené hokeju. Manželka s deťmi pritom trpeli a bola to od nich veľká obeta.“

Dvadsať rokov ste žili v hokejovom stereotype. Predvlani ste ukončili kariéru. Bolo náročné zaradiť sa do normálneho života?

„Najlepšie by to vedela povedať manželka. Niekedy mi chýba potlesk z víťazného zápasu. Aj preto som športoval a teraz to nedostávam. Už neriešim, aby som dobre trénoval a pripravil sa na zápas. Teraz si idem zahrať hokej len preto, aby som nemal pupok. Stretávam sa s ľuďmi, chodím na schôdze, vybavujem veci na úrade.“

Ako vyzerá váš bežný deň?

„Ráno sa s deťmi naraňajkujem a odveziem ich do školy. Potom si idem zacvičiť, dvakrát do týždňa si zahrám hokej. Potom sa venujem svojim firmám, záujmom. Aktivít mám dosť, nenudím sa. Poobede o tretej to všetko stopnem, idem po deti a rozvážam ich na krúžky. Raz je to hokej, inokedy futbal, krasokorčuľovanie, tanečná či plávanie. Do športu ich netlačím, nech si vyberú samy, čo budú robiť.“


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Višňovského seklo aj trikrát za týždeň. Len si zaväzoval šnúrky
Viacerí športovci sa pár rokov po skončení kariéry dostanú do dlhov, keďže žijú stále nákladný život. Neobávate sa toho?

„Človek nikdy nevie, kam sa dostane. Snažím sa tomu predísť. Držím sa pravidla, že človek nemôže minúť viac, ako zarobí.“

Ste známy športovec, ktorý zarábal veľké peniaze. Často sa vám ozývajú ľudia, ktorí by to chceli využiť?

„Samozrejme, ozývajú sa stále. Vždy si musím vyhodnotiť plusy a mínusy. Naučil som sa, že keď mi niekto povie, že je to biznis, z ktorého za krátky čas bude obrovský zisk, tak na 99 percent je to klamstvo.“

Už ste niekedy prišli zbytočne o peniaze?

„Väčšinou, keď som niekomu požičal.“

Oslovujú vás aj ľudia zo sociálne slabších pomerov, ktorí potrebujú finančne pomôcť?

„Na sociálnych sieťach mám rôzne požiadavky. Keď vidím, že je niekto chorý a potrebuje pomôcť, podporím ho. Musím si vyberať, lebo je toho strašne veľa.“


Ako ste sa počas kariéry starali o zarobené peniaze?

„Keď podpíšete prvý väčší kontrakt, zarobíte peniaze a ľudia sa na vás nabalia. Mal som svojho osobného bankára a ekonóma. Už počas kariéry som mal balík peňazí, s ktorými som narábal. Druhý som mal na zabezpečenie rodiny a detí. A potom je tretí, pri ktorom zariskujete, aby sa to posúvalo.“

Niektorí ľudia investujú do zlata, diamantov či dlhopisov, iní zase kupujú nehnuteľnosti. Čo uprednostňujete vy?

„Investoval som do fondov, nehnuteľností i pozemkov. Keď sa skončil komunizmus, bola obrovská príležitosť. Kto poznal ekonomiku a mal hotovosť, vedel zarobiť. V súčasnosti mám na telefóne aj Forex, kde si kupujem pozície. Beriem to ako určitý druh hazardu. Treba sa tomu venovať, učiť sa. Neberiem to ako istý druh zárobku, ale skôr ako formu investície.“

Kedy ste si začali uvedomovať, že na hokeji si môžete slušne zarobiť?

„Keď som sa dostal do NHL. Vtedy bol najnižší kontrakt okolo 500-tisíc dolárov, teraz je to 750-tisíc. To už sú peniaze, ktoré človeka vedia zabezpečiť.“

Šesť rokov ste hrávali slovenskú extraligu za Slovan Bratislava. Je možné sa aj počas pôsobenie na Slovensku zabezpečiť?

“Keď šesťkrát poviem hráčovi, aby puk neprihrával stredom klziska a on to urobí aj na siedmy raz, musím nájsť inú formu, aby to pochopil.„
ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ

„So súčasnými zárobkami nie. Priemerný plat v lige sa pohybuje okolo 1500 eur, lepší hráči zarábajú 3000 eur. To nie sú sumy, pri ktorých už človek po kariére nemusí pracovať.“

Pamätáte si na svoj prvý zárobok? Čo ste si zaň kúpili?

„Prvá výplata bola desaťtisíc korún. Bolo to v Slovane, keď som mal 18 rokov. Viem, že som si šetril na auto. Nechcel som chodiť stále autobusom. Po vyše roku som si kúpil starší Ford Fiesta. Keď som zrazu prišiel domov s malým športovým autom, ktoré malo trojnásobný výkon ako Favorit, všetci sa báli, že sa zabijem.“

Nedávno ste boli na striedačke slovenskej reprezentácie ako asistent kanadského trénera Craiga Ramsayho. Aké je to koučovať hráčov, ktorí nedosahujú vaše hokejové kvality?

„To je celý môj problém, ktorý mi vyčítali aj doma. Nemôžem hodnotiť hráčov podľa seba. Keď šesťkrát poviem hráčovi, aby puk neprihrával stredom klziska a on to urobí aj na siedmy raz, musím nájsť inú formu, aby to pochopil a aby som sa nečudoval, prečo to spravil. Je veda vysvetliť hráčom svoje myšlienkové pochody.“

Stále je voľné druhé miesto asistenta pri slovenskej reprezentácii. Viete si predstaviť takúto funkciu?

„Po skončení kariéry sa stále hľadám. Viem, že na Nemecký pohár pôjde Mišo Handzuš a na turnaj do Nórska zrejme ja. Chcel som si dať od hokeja pauzu, ale nejde to. Miro Šatan nie je len generálny manažér, ale aj môj dobrý kamarát. Na túto tému sa rozprávame. Uvidíme, či sa mu podarí presvedčiť ma.“


Takto sa Ľubomír Višňovský lúčil s aktívnou kariérou (8 fotografií)
Ako vnímate súčasnú obrodu reprezentácie pod jeho vedením?

„V roku 1996 sme mali výborných útočníkov, priemernú obranu a slabších brankárov. Potom prišlo obdobie, keď sme získali medaily. Našli sme Janka Lašáka, ktorý nás v bránke podržal, a tréner Ján Filc to dal dohromady. Teraz nám chýbajú kreatívni útočníci, obrana je priemerná a nad vodou nás držia brankári. Nemáme ani veľa kvalitných trénerov. Aj preto sme zobrali zahraničného, aby učil mladších a nastavil systém.“

Na slovenskej striedačke bol v minulosti iný kanadský tréner Glen Hanlon. Miroslav Šatan naznačil, že nemal potrebnú dôveru, a preto skončil. Vnímali ste to rovnako?

„Zažil som ho na domácom šampionáte v Bratislave. Nebol rozhodujúcim faktorom nášho neúspechu, ale už vtedy som cítil, že nemôže o všetkom rozhodovať.“

Nedávno sa Boris Valábik vyjadril na adresu trénera Jána Filca, že bronzové medaily na olympiáde vo Vancouvri 2010 vám prehral neexistujúcim koučingom. Mal pravdu?

„Vo Vancouveri to bola zhoda náhod, za ktoré tréner nemohol. Fínov sme postavili na nohy hlúpymi vylúčeniami. Trénera Filca som zažil na striedačke, bol výborným mentorom a metodikom. Keď sme mali horšiu tretinu, vedel nás mentálne podporiť. Keď videl, že tím funguje, zbytočne do toho nezasahoval a nechal nás len hrať.“

Svoju kariéru ste uzavreli v Slovane. Ako vnímate účinkovanie klubu v KHL?

„Slovan by mal v KHL skončiť. Dôležitým obrazom je záujem divákov, ktorý neustále klesá, čo znamená, že sa tam deje niečo nesprávne. Ľudia sú zvedaví na pár mužstiev, káder Slovana ich natoľko nezaujíma. Hráči nemajú vyplatené všetky financie, čo je ďalší atribút, aby to zastavili a poobzerali sa po iných možnostiach.“


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Višňovský odhodil hokejku i rukavice. Ďalej nepokračoval, kvôli Demitrovi
Najreálnejší je návrat do slovenskej ligy. Špekulovalo sa aj o účinkovaní Slovana v EBEL lige či českej extralige. Za ktorú možnosť sa prihovárate?

„Neviem, čo by bolo najlepšie pre Slovan, ale pre slovenský hokej by to bol jednoznačne návrat do domácej súťaže. Slovan by bol pre ligu oživením.“

Slovan bol vždy v domácej súťaži červeným súknom pre súperových hráčov i fanúšikov. Nepriniesol by návrat Slovana viac nevraživosti?

„To vždy bolo a bude. Stačilo mi, keď som si v minulosti pustil v televízii súboj niektorých dvoch tímov a polovicu času sa nadávalo na Slovan, pričom tam ani nehral. To si netreba všímať. Aj takéto veci vytvárali silnú značku Slovana. Kým to neprejde do osobných útokov, čo sa stalo mne i Mirovi Šatanovi.“

Ako ste to vtedy prežívali?

„Smiali sme sa na tom. Horšie bolo, keď som mal v hľadisku rodičov, mojich najvernejších fanúšikov. Pre mamu bolo nepochopiteľné a rozplakala sa, keď počula ako ma urážali a škaredo mi nadávali.“