Ja som tam narukoval tuším v roku 2002 - zrušil som kôli mojej ex-manželke civilku a nechal sa naverbovať, lebo bola z NMnV, cez tlačenku mi vybavila. Pobudol som v budove č.3 niečo vyše týždňa.

Od začiatku som tam nechcel robiť tie vojenské nezmysly a spomenul som si, že som kedysi mal problémy s bilirubinom. Hneď som začal riešiť lekára. Ale ani som nemusel, lebo beznádejne najslabší jedinec som po každej rozcvičke išiel dušu vypľuť. Lekár hneď zistil že som pekne v prdeli a mám šítnu žľazu ako hroch. Okamžite ma poslal do Ružomberka (kde som sa zadrbaval, SVOPkoval a nerobil asi mesiac nič), kde ma diagnostikovali za kripla nežiaduceho v armáde a dali mi modrú knižku - ktorá vôbec nebola modrá. Bol to len oznam o vyradení z vojenskej evidencie. (Aporopo, roky na to som sa vyliečil a pravdepodobne by som tam už patril k najslilnejším jedincom.)

Po návrate z Ružomberka som strávil asi 3 týždne v budove č. 28 na oštetrovni čakaním na papiere o prepustení.

Bol som mladý drzý premúdrelý chuj, papuloval som starým a za tri dni mi dali prezývku Minister. Divím sa, že ma nezačali šikanovať, ale mali asi najaký zvláštny rešpekt či čo, len sa mi vyhrážali ale nedovolili si nič. Lebo boli väčšinou o pár rokov mladší ako ja... Keď ma prepustili, bol som si dať pivo v Plešivcovi

Vždy keď idem okolo si na tie chvíľe nostalgicky spomínam.

In <3 with NMnV