sa týčia vrcholky slovenských hor,biele ani z cukru.

*Podkonice,dedinka pod horami....tám sú Tvojí
milí: Betka [pozn. prepisovateľa: moja stará mama],Palko a ten malý krasaveček...Ku ním bližšie,aspoň
ich videť,potešiť sa pohľadom,pokochať bôľnou radosťou..

A zas bývame u starostlivej vdoy.Cez deň sa
nesmie vyjsť...len večer,za tmy...A s akou túžbou sme,najmä
Ty čakávali na každý večer...Ved ten skytal možnosť íst k
Tvojim drahým...A chodili sme..každý boží večer...Radostné
stretanie, i ked plné starostí,obáv a neistoty.Veď pohľad na
tie pekné a nevinné deti dával nádej a posilu vytrvať.Doprial
som Ti a s Tebou som sa tešil týnto návštevám...Ale nie ráz,
ba skoro vždy mi srdce sovrela myšlienka na mojich,o ktorých
som nemal žiadnych zpráv.... _____

Susedná partizánska obec Baláže bola niekoko
ráz cieľom našich ciest.Rozoberali sme s majorom Petrovom
všetky doležité otázky a problémy vojny a i povojnovej doby.
Bola vždy vodka aj "zákuska".Raz sa však vodka minula a pri—
píljali sme čistým liehom..Oči sa nám stretly pri zdvihnutí prvého po
hárika a vzájomne povzbudive vravely: nech sa robí čo chce...

-poručena pánu Bohu....a už bol pohárik obrátený.A veru sa to
v nás "nechytelo“

Na jednu z mnohých ciest sa nedá zabudnúť.V údolí-medzi Podkonicami a Balážmi nás zastihla strašná sne-
hová fujavicá. Studený a drsný vietor metal do tváre ukrutnou
silou studený a ostrý sneh,ktorý zamrzal na obóčĺ,rasách,fúsoch
a tvári.Ťažké nohy sa borily až po kolená do sypkého snehu a
mocné nápory vetra nedaly dýchať.Nútily nás zastaviť sa,sprá-
viť výpad a vzopretých do predu naklonených čakať až nápor
ustal.Bol to strašne vyčerpávajúci zápas,ktorý vysiloval.S vy-