Rovnaký pocit som mal, keď v decembri odišiel Radim Hladík. Taký ten neopísateľný smútok za osobou, ktorú som síce stretol a prehodil pár slov, ale inak bola pre mňa cudzia, s úplne inak prežitým životom. Zároveň však niekto, kto ma nevediac posledných 16 rokov veľmi ovplyvnil a to veľmi čudným spôsobom - jednostranne, cez hudbu. Ale nie pár mesiacov a dosť, lebo človek prestane počúvať album, aj koncertná šnúra sa skončí a tento rok neprídu na fesťák. Vargova hudba bola pre mňa veľmi častým rituálom, celý ten čas, isté obdobia som nepočúval nič iné, neskutočný príval energie. Väčšinu songov poznám naspamäť. Mám hrču v hrdle a cestou z práce mi ušlo pár sĺz. Ľudia musia mať svojich hrdinov, mojim bol Marián Varga.