Začiatkom roka som sa preklikal k istému Petrovi, ktorý sa presťahoval z Čiech do Užhorodu. Písal o sebe, že poskytuje služby turistom a zabezpečuje ubytovanie, ale hlavne, že má moc rád Zakarpatskú Rus. Rozhodli sme sa overiť si jeho nadšenie a prenajali si Dům v podhradí.




Užhorod

Dostať sa do Užhorodu nie je problém, jazdí tam viacero autobusov priamo z Košíc. Treba však pri ceste počítať s tým, že sa zdržíte približne hodinu na hranici, a že za ňou vás čaká celkom iný svet. V Užhorode žije momentálne viac ako 100 000 ľudí. Pôsobí však oveľa menšie, a ako turista v podstate ani nemáte dôvod využívať mestskú dopravu (teda pokiaľ nechcete ísť na perifériu). Po pár dňoch začnete dokonca spoznávať ľudí a orientovať sa v meste.



Na úvod ma prekvapilo, že Užhorod je mesto veľmi živé. Na uliciach počujete okrem ukrajinčiny viacero ďalších jazykov. Ako sme dozvedeli, jazyky sa na školách vyučujú vo veľkom. Na jednej zo škôl sa učí aj slovenčina. Prvý stupeň všetky predmety po slovensky, druhý stupeň predmet slovenský jazyk a literatúra. Niektorí domáci teda ovládajú češtinu/slovenčinu (ako napríklad Jura, ktorý nás ubytovával). A keď neovládajú, dorozumiete sa aj po slovensky. Dobré je však naučiť sa aspoň základné frázy a čítať trochu ukrajinskú cyriliku.



V Užhorode sa dá dobre flákať po meste. Môžete ísť napríklad do miestnej botanickej záhrady Užhorodskej univerzity, ktorá je otvorená bezplatne. Prezrieť sa dajú budovy aj zvnútra, nie je problém. Stačí sa len prihovoriť, respektíve, oni sa vám prihovoria aj sami. Kúsok nad botanickou záhradou je hrad a skanzen rusínskej kultúry. Oplatí sa ho navštíviť, aj keď samotné Zakarpatsko pôsobí ako jeden veľký skanzen (a botanická záhrada).



A oplatí sa tam ísť už len kvôli jedlu. Je chutné a poctivé. Chlieb je chlieb, syr je syr, hríby sú hríby. Na obedy sa tu chodí väčšinou do táckarní. Jednu z nich nájdete hneď pri stanovisku maršrutiek. Volá sa Prima a za 60 hrivien (cca 2 eurá) sa tu najete aj s dezertom. Samozrejme, keď vidíte tie ceny, tak vás to núti chodiť po reštauráciách. Za 150 hrivien sa už najete tak, že vás musia vynášať. Za vyskúšanie stojí tradičná Komora a gruzínska Khinkalnya. Z miestnych špecialít ochutnajte Bogracs, Pelmeni a Vareniki. Za zmienku určite stojí aj vegetariánska reštaurácia Yasne Sonechko. Určite sa nenechajte odradiť názvom a vizuálom reštaurácie (všade okolo seba vidíte slnečnice), tie žihľavové, borovicové a neviemaké smoothies stoja fakt za to.
Pri jedle nemôžem zabudnúť na fantastické zákusky. Nájdete ich v cukrárňach Bondarenko a Shtefanyo. Druhá menovaná bola ocenená lokálnym rádom Marie Terézie.



Keď náhodou nadobudnete pocit, že poznáte Užhorod, kontaktujte Mariu Jarčič. Nesmierne energickú a vzdelanú pani, ktorá vám dá štvorhodinovú prednášku o Užhorode na jeden dych, v slovenčine! Z toho, čo rozprávala sme pochopili, že miestni majú celkom v zuboch maďarov, kvôli nárokovaniu si na Zakarpatsko. Naopak, radi spomínajú na Čechov a Slovákov, ktorí stavali Užhorod od 1919 do 1938.



Česká štvrť prirástla k srdcu najviac aj mne. Podobne to vnímajú zrejme aj domáci, keďže v tejto časti mesta sú najdrahšie byty (trojizbák cca. 45 000). Navyše, štvrť sa nachádza pri nábreží a prechádza tu najdlhšia lipová aleja v Európe. Čo to znamená kúpiť si byt za 45 000 pre miestnych, netuším. Priemerný dôchodok v tomto regióne je 50 €, s platmi to nie je o nič lepšie.



Pani Maria nás zaviedla na jedno "tajné" miesto, o ktorom sme sa nikde nedočítali. Ku krytému minerálnemu prameňu, s modlitbami hrajúcimi v pozadí. Odporúčam. Btw. celé Zakarpatsko je bohaté na vodu. Nachádza sa tu až 70 % minerálnych prameňov Ukrajiny. A vraj sa okrem vody oplatí prísť tiež na víno, najlepšie na jesenný festival. A ešte aj na jar, keď je festival sakury. Potom sme sa s pani Mariou rozlúčili, išla na omšu v slovenčine. Ako nám prezradila, liturgia sa tu slúži po maďarsky, rumunsky, slovensky a starosloviensky.





Mukačevo

Na jeden deň sme sa presunuli do Mukačeva. Medzi Užhorodom a Mukačevom premávajú maršrutky skoro stále. Stoja do 30 hrivien a do hodiny ste tam. Okrem oficiálnych maršrutiek môžete využiť na presun tiež "freelancerov", ktorí stoja pred stanicou a naháňajú ľudí do auta, kým sa nenaplní. Jo, a maršrutku môžete zastaviť aj mimo zastávky, keď má voľné, zoberie vás.



Mukačeva sa na prvý pohľad nenaľakajte, hlavne keď vystupujete na autobusovej stanici. Zeleň je tu hádam ešte divokejšia ako v Užhorode (ale zato chodníky a cesty neporovnateľne lepšie). Každým krokom k centru sa však Mukačevo zlepšuje, až sa vám začne páčiť. Výborný je napríklad Tsentralny Rynok, kde nakúpite poctivé dobroty od miestnych babičiek. Ja som sa nechal zlomiť na peľovi kvitok, Tomáš si kúpil propolis. Kúsok od pešej zóny je obchod s nápisom Pelmeni Vareniki. Čo tu dostanete, asi netreba písať. Ale je to strašne dobré.



Pekné to je tiež na nábreží Latorice. Popri nej sme prešli k hradu Palánok, odkiaľ je najlepší výhľad na mesto. Na Pálanku nájdete všetky mestské múzeá a galérie. Za 40 hrivien máte program na niekoľko hodín. Palánok je trochu od ruky, preto sme išli do centra už maršrutkou. Mestská maršrutka tu stojí 4 hrivny, podobne ako v Užhorode. Samozrejme, nejaký grafikon nečakajte, na trasu a číslo spoja sa musíte spýtať domácich.




Užanský národný park

Užhorod má super polohu v tom, že sa pomerne rýchlo presuniete do hôr. Do Užanského národného parku to je vlakom niečo cez hodinu. Autom je to určite aj o polovicu kratšie, ale choďte vlakom, je to cestovanie v čase. Cesta z Užhorodu do Siľu (cca. 50 km) stojí 15 hrivien. Ľudia vo vlaku hrajú karty, fajčia v chodbičke a rozprávajú sa. O vnúčatách, o známkach v škole, o tom, či pijú ráno kávu. Bežne sa stalo, že jeden človek rozprával a počúvali ho ďalší piati. Vyznieva to asi ako maličkosť, ale toto rozprávanie sa je pre mňa asi najlepší zážitok z Ukrajiny. A hneď po ňom panie, ktoré chodili s kanvicami po vagónoch a predávali kávu (za 5 hrivien). Samozrejme nepatrili k železnici, robili to na vlastnú päsť, ale to nikto neriešil.



My sme výlet do Užanského parku poňali skôr ako spoznávanie vidieka. (V Zakarpatsku žije na dedinách 65 % obyvateľstva, čo je najviac z celej Ukrajiny). Išli sme mimo značených ciest od dediny do dediny. Miestni vám cestu ochotne radi vysvetlia, sami od seba. Väčšinou má navigácia charakter: "Medzi plotom a bránkou pôjdete doľava". A samozrejme nechápu, ako môže mať niekto čas, aby sa prechádzal medzi dedinami. Ale nakoniec dodajú, že "je to dobré na nohy".



S prívetivosťou domácich to môže byť niekde nadlho. V Knyahynii nás obklúčili traja chlapi, ktorí sa potrebovali vyrozprávať. Keďže sme boli traja, každý mal svojho osobného speakera. Ten môj mi stále rozprával, že mám ísť k nemu, lebo mi chce podarovať solvinu. Nakoniec z toho všetkého vyplynulo, že chcel pozvať na vodku. Samozrejme som do krčmy musel ísť s ním a pozvať ho, lebo "oni tu majú taký zvyk". Keď som v krčme objednal vodky a z mladej čašníčky vypadlo "Just a moment", uvedomil som si, že tu sa príbehy píšu sami. Ako ilustračnú fotku pre dotvorenie atmosféry vyberám miestnu klubovňu v Knyahynii.



Trasa Siľ-Domashyn-Knyahynya-Strychava-Zabrid je nenáročná a ideálna hlavne kvôli vlakovým spojeniam. Vyrážate ranným vlakom, vraciate sa večerným. Samozrejme trasa počíta s dlhými zástavkami na kopcoch a v krčmách. Krčmy s potravinami sú v Domashyne a v Knyahynii, vodka stojí 5 hrivien. Cesta sa dá predĺžiť odbočkou na meteorit. Určite si ale nezabudnite zobrať pasy. Je vysoká pravdepodobnosť, že vás budú kontrolovať. Keď sme sa objavili v dedine, pohraničiari boli pri nás behom chvíľky.




Čo je dobré vedieť

- Na Ukrajinu potrebujete pas, víza nie.
- V Užhorode sú dve autobusové stanice. Jedna je pri vlakovej stanici a jazdia z nej hlavne medzimestské spoje. Druhá stanica (Užhorod2) pre prímestské spoje je pod hradom.
- Pozor na dáta, sú drahé. V Užhorode je však wifi v podstate všade. Heslo sa nebojte pýtať, vo väčšine prípadoch je číselné.
- Previezť cez hranice môžete 2 krabičky cigariet (20 kusové) a fľašu vodky.
- Ak idete busom, smerom na Ukrajinu sa zdržíte asi hodinu. Cestou späť je to do dvoch hodín.
- Peniaze si môžete zameniť na mieste, zmenární je v meste viacero. V Užhorode je aj dosť veľa bankomatov, ale vyberať sme neskúšali. Inak je to tam fakt lacné, ja som za 5 dní minul asi 60€.
- Na cestovanie sme využívali stránku: http://ticket.bus.com.ua/. Fungovala, v latinke.
- Ďalšie praktické info nájdete aj v tomto super blogu.



Záverom. Choďte tam čím skôr, kým to nezmizne. Zakarpatsko je zvláštny druh "exotiky", ktorá je vám veľmi blízka. Treba však počítať s absurditami typu: Čakáte na prechode na zelenú a semafor zhasne. Alebo sa vás predavač v obchode pýta, či chcete malú igelitku alebo veľkú. Vy poviete malú, ale dostanete strednú. Ale to k tomu patrí, to je práve to Zakarpatsko.