Budúcnos? verejného zdravotníctva v EÚ
18.05.2004

V skratke:
Na Otvorenom fóre 2004 diskutovali experti o tom, ako sa pohnú? vpred v otázkach zdravotníctva, berúc pritom do úvahy výzvy, ktorým zdravotníctvo čelí a situáciu profesionálnych pracovníkov zdravotníckej starostlivosti.

„Potrebujeme rozvinú? európsku zdravotnú politiku,“ povedal profesor Reinhard Busse Z Technickej univerzity v Bonne. Je to potrebné, aby boli chránené záujmy verejnosti v oblasti zdravotníctva pred vplyvov rôznych iných oblastí politiky ako napr. vnútorný trh a konkurencia. Busse to povedal na Otvorenom fóre 2004, konferencii o zdraví, usporiadanej komisiou. Okrem toho zdôraznil, že cestou vpred by mohla vies? cez „otvorenú metódu koordinácie“.

Profesor Felix Unger, prezident Európskej akadémie vied a umení (Rakúsko) poukázal na to, že „zdravie je bohatstvom“ a vysoko kvalitná zdravotnícka starostlivos? by mala by? prístupná pre všetkých ľudí a v každom veku. Profesor Unger dodal, že zdravotnícky sektor je najväčším zamestnávateľom v EÚ, kde tvorí 25% HDP. Zdravotnícka starostlivos? by mala by? orientovaná na pacienta, ale súčasne by mali pacienti venova? väčšiu pozornos? samostatnej starostlivosti a posudzovaniu vlastných zdravotných potrieb, povedal profesor účastníkom konferencie.

Nata Menabdeová, riaditeľka Regionálneho úradu pre Európu v Svetovej organizácii zdravia (WHO), povedala, že hoci sa za posledných 25 rokov indikátory zdravia zlepšili, veľké regionálne, spoločenské a iné druhy rozdielov viedli k enormných nerovnostiam v oblasti zdravia. Existuje veľký rozdiel medzi očakávanou dĺžkou života v krajinách EÚ-15 a novými členskými štátmi. Vo farmaceutickom sektore sa dá v dôsledku rozšírenia očakáva? to, že dôjde k rozšíreniu väčšieho počtu značkových produktov v nových členských štátoch únie. Poznamenala tiež, že v nových členských krajinách by malo by? vo väčšej miere používané kojenie detí materským mliekom. Spoločná poľnohospodárska politika je však pre Regionálny úrad WH pre Európu dôvodom na obavy, pretože jej cieľové oblasti nezodpovedajú nutričným cieľom WHO.

Christine Hancocková, predsedníčka Medzinárodnej rady zdravotných sestier, tvrdila, že neexistuje nedostatok zdravotných sestier, ale že sú to skôr zlé podmienky, ktoré bránia existujúcim zdravotným sestrám v tom, aby prijali zamestnanie vo svojom odbore. Hancocková sa zmienila o nábore zdravotných sestier z rozvojových krajín ako o „neetickom“, pretože to redukuje počet kvalifikovaných zdravotníckych profesionálov v rozvojových krajinách.