Už pred nejakým časom som si všimol, že popri cestách sa začali vo väčšom meradle zhmotňovať značky poukazujúce na rôzne kultúrne pamiatky alebo turisticky zaujímavé oblasti. Je to fajn, je tu čo ukazovať, aj keď neraz prekvapí turistu miera rozkladu pamiatky či kvalita služieb. Taká ta klasická, slovenská stigma. Práve táto stigma rozkladu je pre tento príbeh dôležitá.

Pri brázdení google maps (už ani neviem, čo som pôvodne hľadal) sa mi oči zastavili na malom lesíku neďaleko eémfauky pri križovatke Kittsee, ktorý bol označený ako "Jarovecká bažantnica". Hm, vravím si, okolie poznám dobre, ale toto mi nič nehovorí. Gúglenie bolo tiež pomenej nápomocné; odniesol som si ale kľúčové slová "chránené územie", "Mária Terézia", "jediný zachovaný barokový krajinný útvar na Slovensku". To musím vidieť!

Zbalil som hotdoga, zaparkovali sme neďaleko Vyšehradskej a hor sa na prechádzku (ktorá mala nakoniec 8,5km). Cestou som mal možnosť obdivovať írečité sprejové slogany na jedinej zastávke bratislavského metra, výstavbu Slnečníc z opačnej strany a náhodnú distribúciu nelegálnych skládok. Keď sme prekročili most ponad D2 a konečne zhliadli lesík, ostávalo nájsť už len správny vchod, ktorý nás zavedie dovnútra tejto ojedinelej pamiatky.

Takto. To, čo sa nazýva "Jarovecká bažantnica" je z vtáčej perspektívy okrúhly lesík, ktorý mával (a pri lepšej predstavivosti má) šesťuholníkový tvar. Pôvodne šlo o akýsi "tiergarten", v ktorom sa chovali rôzne zvery v umelom hájiku pre potešenie šľachty (+-1700, spomínaná MT a jej predkovia a potomkovia). Bažantnica kedysi mala hospodárske budovy, bola obkolesená múrom, keďže cez ňu viedol meander Dunaja, bol v nej aj malý, veselý most (odkedy pozeráme s Dominikou Boba Rossa, všetky tieto veci sú už len malé a veselé).

Fast forward 20. storočie, sedliaci, pytliaci, spustnutie, rozobratie múru, budov a asi jediný dôvod, prečo je les na svojom mieste je, že bol v kritickom, pohraničnom pásme. V 90. rokoch 20. storočia (bože ako sa to ťažko píše, ja mám furt pocit, že to bolo pred 2 rokmi) bol vyhlásený za chránenú oblasť a tak sa v ňom nemôže páliť oheň, ani rúbať atď. Asi preto v strede neudržiavaného lesíka nájdete ohnisko a sem-tam lisinky s narezaným drevom. A vraj aj ten mostík.


Bazantnica sa mape z 1873

Bol som tam sám. Myslím, inej humanoidnej duše nebolo. Nachodil som po tom mikrolese 4km (lesík má asi 600x400m), lebo nikde nebolo značenie a ja som si povedal, že ten prekliaty most nájdem. Neudržiavané cesty, ktoré stále barokovo smerujú od stredu do viacerých smerov a rôzne iné prekážky veľmi nepomáhali. Našiel som úle, našiel som malé skládky, videl som srnu, zajaca, dravé vtáky, krásne bažanty a prepelice... a nakoniec som našiel aj most. Ten most, ktorý nájdete na fotkách všade. A bol síce čarovný, ale rozpadal sa ešte viac, ako na pár rokov starých fotkách. Dôvod? Lesík chránený je, most nie je NKP. Jediná zachovalá vec z vraj posledného zachovalého barokového krajinného útvaru.

Toľko asi. Choďte sa tam pozrieť. Je to taký veľmi zvláštny les (nemohol som nemyslieť na Les Mytág), tak cudzí iným lesom okolo Bratislavy. Aj keď sa možno budete tešiť, že tam budete sami, trochu si prajem, aby aj on dostal svoju tabuľu. Aby sa aj tam zjavil nejaký ten lesník, čo okrem kradnutia vzácneho dreva trochu upraví cestičky. Aby sa našiel pamiatkár, čo to poriadne zmapuje a osadí šípky "sem" a "sem nie". A možno som len objavil niečo, čo už všetci poznáte. Keď ja som tým Bratislavčanom oficiálne len dva roky... :)

Viac info napr. tu: https://dennikn.sk/blog/historia-a-osud-barokovej-bazantnici-a-mostu-v-bratislave-v-mestskej-casti-jarovce/

TLDR: Tip na výlet s trochou backstory a peknou fotkou