Neznasam tendencne motivacne texty, ktore mi maju pomoct prezit zivot plny stastia.
Vsetky maju patent na statsie... Co je stastie, ako byt stastny... Prestante robit tychto 10 veci a budete statsni. Zacnite robit tychto 10 veci a budete stastni, je toho plny internet.
Nejak extra som im neprikladala vahu (mam na ne zapnuty obdobny filter ako napr na clanky o skodlivosti ockovania deti), kym mi ich nezacal preposielat moj (o 10rokov mladsi) surodenec. Ze teda on sa nimi ide riadit, lebo akoby mu hovorili z duse.
V tom momente som ostala mierne zhrozena. Ved vacsina pravidiel je neskutocne sebestrednych. Pobadaju jedinca k silnemu egocentrizmu. Toto je ta spravna cesta? Takto smerovat svoje myslenie? Vlastnosti ako laskavost, vdacnost, sucit, obetavost, slusnost ostali niekde na okraji tych motivacnych cool hesiel.
Neda sa len brat a brat. Ten, kto len berie a ma v zornom poli len seba stastie zarucene nenajde. Nenajde rovnovahu. Treba aj davat. Asi sa da len tazko definovat vhodny pomer toho kolko je zdrave vziat a dat...
Ved predsa clovek musi najst vlastnu rovnovahu, spoznat sa, uvedomit sa. Viest vnutorne rozhovory, naucit sa byt k sebe uprimny. Nebat sa svojich pocitov... Naucit sa prijat seba sameho, no neuspokojit sa. Snazit sa zlepsovat. Citat, pocuvat, pozerat okolo seba, ucit sa. Ale komu by sa chcelo... ist do hlbky, komu sa chce analyzovat... Ked tu mam 10 pravidiel, ktore na prvy pohlad predsa davaju zmysel...