mam mhd celkom rad. cestuju tam pekne zeny, na ktore sa rad pozeram. viac dovolene nie je, navyse vsade tam teraz visia take plagatiky proti znasilneniu. a visia tam dobre, lebo minule cestou na dlhace sedeli spolu par, z ktoreho bolo citit akusi nejednoznacnost. on chcel a ona nechcela. potom ona chcela, ale vystupit, ale to zas on nechcel. boli sme s kolegom pripraveni babu eskortovat, ked vystupia, ale ked ju chlap zacal tahat za vlasy a tvrdit nam, ze v pohode, lebo je to jeho sestra, tak sme zakrocili a skutok sa nestal.

ale viac ma vie v mhd vydesit revizor. minule mi dal pokutu, aby som mohol behat hore dole po tom ich chorom urade a potom o tom napisat picovaci blog. jedine, co ma na tom bavilo, ze to vlastne tiez skoncilo tak, ze skutok sa nestal. ono to nakoniec moze byt aj pozitivne toto zaklinadlo, ale blbe je, ked je to vlastne vymysleny skutok, ktory sa naozaj nestal.

spominal som v tom picungu aj exekuciu z dovery na 0eur. plus trovy. po vyse mesiaci ping pongu, (kde ja som lopticka a dvere na kancelariach su palky) ignoracii zo strany uradov a uradnicok, (tiez niektore velmi pekne btw, tiez som sa tam rad vracal, ale co z toho, ked nepomozu..) natahovaciek a pisania listov, ktore nik necita, som sa vytrvalou systematickou pracou dostal az k cislu na samotneho riaditela. kedze mi nedvihal, napisal som sms :) and it worked! akoby zazrakom sa zo mna stal nieco ako "nas clovek," akoby zazrakom si niekto pozrel moje listy a minule platby aj s poznamkami k nim, a akoby zazrakom.. skutok sa nestal. zrazu nic nie je problem. nasralo ma, ze som to nevedel vyriesit sam, normalne tak ako by to malo byt. aj som im to povedal, ale slubili, ze budu inovovat system, aby sa to nestavalo, tak snad len nekecali..

ale spat k mhd. bol som dat auto do servisu a vravim si, ze cestou sa stavim na danovom urade vybavit nejake potvrdenie, ci kieho. lebo nevedia si elektronicky pozriet udaje, potrebuju ich mat na papieri. chapem, preco to niekedy bolo potrebne, ale uz davno predsa nie je. anyway vystupujem z elektricky a usmieva sa na mna krasna zena. uplne moj typ. ale tak iba chvilku. po polsekunde si v nej totiz vymenia veduce pozicie odvaha a hanblivost. to je velmi sympaticke a nakoniec aj mile. vystupujeme kazdy inymi dverami a ja stale neverim, ci som videl dobre. mozno si ma s niekym pomylila. mozno sa pomylila, lebo toto nie je normalne. aj tak ju hladam este ocami v nevelkom dave. mam ju, ale je chrbtom, ide prec a ja tiez zachvilu zmiznem v urade. nevadi, i tak dobre, ked obcas takto potesi clovek cloveka. najma ked ten poteseny clovek je na tom psychicky dost zle prave kvoli vztahovym veciam.. otaca sa a znova sa usmieva. na mna.. oh, nieco v tomto svete je zrazu velmi inak. privelmi. mozno som aj usmev opatoval? hladam chybu v matrixe. ach svata venusa, som v rozpakoch. ok, hlavne klud, nedat nic najavo, zachovat kludnu hlavu. co tu vlastne robim? aha, ved idem na urad. tak idem na urad..

na urade ping pong s troma dvermi, aby som sa dozvedel, ze co ich otravujem, o to co potrebujem sa ma ziadat vylucne elektronicky. nie aj elektronicky, ale len elektronicky. picujem prvy raz, ze som tam zbytocne, picujem druhy raz, lebo som tam dlho a nebyt ping pongu, tak ju mozno este stihnem na zastavke, picujem treti raz, lebo tam naozaj nie je a este som k tomu nic nevybavil. skutok sa nestal, while skutok sa nestal.

potom som si uvedomil, ze cely moj vztahovy zivot je skutok sa nestal... a ten hore to nielenze nevie vybavit elektronicky, ale nema ani pojebanu nokiu, ze by som mu napisal sms, aby som sa stal jeho clovek... co uz, niektore veci si clovek musi sam.. :)