Човек и добре да живее, умира и друг се ражда.

Naskytla sa možnosť pozrieť si Sofiu s kamarátkou (polo)Bulharkou. Išiel som bez očakávaní, vrátil sa o to viac nadšený.




Bývanie v centre Sofie. V byte, ktorý pripomínal skôr pamätnú izbu. S výhľadom na zarastený dvor a s kladkami, cez ktoré si ľudia priťahujú šnúru na prádlo. Možno poznáte tento pamätník z blízkeho parku, ktorý z času na čas niekto pomaľuje.



Dni začínali raňajkami v Софийска Баница. Domáca banitsa, silná káva a boza - bulharský energeťák zo pšenice, treba ochutnať. Inak strava super, skara bira, rybky caca, pečená paprika. Prekvapili tiež vegáni zo Слънце Луна a ich výborná bob čorba a baničky.




Klekshopy. Obchody, na ktoré som sa nevedel vynadívať. V podstate ide o predaj z pivnice. Aj keď vraj pomaly ubúdajú, sú stále v uliciach vidieť.



Cerkvi, manastiri, synagóga. Cerkva sv. Sofie a katedrála Alexandra Nevskeho sú asi povinná jazda. Oplatí sa tiež okuknúť Židovskú synagógu a Bojanský chrám, ktorý je trochu od ruky. Na foto chrám sv. Nikolaja v rekonštrukcii.



Múzeá. Národné historické múzeum sa nachádza v sídle Todora Živkova. Doteraz nechápem, čo v tých priestoroch zvykol robiť. Každopádne, tú terasu s výhľadom na Vitošu mu závidím.
Oplatí sa prebehúť aj Etnografické múzeum (ok, neskrývam sklamanie, že neboli masky. zato bolo medzinárodné vyšivkárske fórum, ktoré práve prebiehalo). Keď vám na vrátnici povedia, že je zatvorené, choďte rovno hore na prehliadku, je otvorené. Niekedy si vraj treba veci overiť dvakrát ;)



Chceli sme ísť pôvodne lanovkou na Vitošu, ale prebiehala profylaktika (údržba, údajne dosť často používané slovo). Nakoniec sme sa vybrali z Bojanského chrámu do Dragalevski manastir, cez Bojanské jazero. Tu ma zaujala buhlarská navigácia v horách. Miestneho turistu sme sa pýtali, či máme ísť na rázcestí doľava alebo doprava, opýtal sa nás aké doľava-doprava vidíme, ideš buď hore alebo dole :)



Swimming pool odporučil foursquare a odporučil dobre. Priestor pre súčasné umenie, kde môžete stretnúť fajn ľudí a pobehať si po strechách. S 360° výhľadom.
Zaujímavým priestorom je tiež Hambara, bar zašitý v jednej z uličiek. Ako pomôcka pri hľadaní nám pomohlo, že vstup vyzerá ako dvere od dedinského hajzla. Po zaklopaní na dvere vás čaká "stodola" s kamennou dlážkou, osvetlená len sviečkami. Špaky hádžate na zem.



Nočný trh, super vec. Nemali sme drobné, ujo nám podaroval knihy zadarmo (samozrejme na druhý deň sme mu peniaze priniesli). Podobnú skúsenosť mám aj z The Apartment, kde čašníčka nemala vydať, a že leva dáte nabudúce.



Sofia očarila. Či už z mestskej dopravy, ktorá chodí v intervale 0-20 min. od plánovaného odjazdu, alebo zewlovaním po meste (dvíhať nohy! chodníky sú rozbité). Ale fajn je tiež si len tak sadnúť s pivom na lavičku a obzerať bulharky a ich mamy s trvalou na hlave a s igelitkami v rukách. Musím sa tam vrátiť... nevidel som Azisa.