vždy som mal také nutkanie napísať beletriu, niečo ako hlava XXII zo zdravotníckeho prostredia (ev. Samuel Shemm).
Potom som si prečítal tekvicový prívarok pre dušu od Id Stajp, teda Rado Ondrejíček, a jedna z poviedok je jeho príhovor na Pohode.
O tom, že ako jeho cynická obluda napáda sama, že sa nemusí nijako siliť. A že všetci majú robiť to, v čom sú dobrí. A odvtedy už nechcem napísať knihu, lebo dobrý som v niečom inom :)