Chcel som kvantifikovat stastie.
Big. Fuckin. Data.

Ono je to velmi jednoduche - ved vsetko sa da vyjadrit nejakym vzorcom, najst potrebne atributy, priradit pozadovane hodnoty, dosadit adekvatne kvality a je tu vysledok. Racionalne to zaskatulkovat, najst ten spravny mechanizmus, pravidelne aplikovat.

Pritom som ho zabudol prezivat.

Po vojne je kazdy general, toto si mozem opakovat dokolecka. Ale niekedy si treba uvedomit, ze tie vojny nevediem na tych vonkajsich frontoch; ze ta vojna je vo vnutri, ze ju vediem v sebe. Vtedy to zaboli, vtedy som zistil, ze vlastne ta vojna neskoncila. A namiesto generala nesiem iba par pruzikov, stale posluchajuc hlupe rozkazy svojho vnutra, ktore iba kopu hlbsi a hlbsi zakop. Obzeram sa za seba - vsetky tie bitky zanechali na krajine svoje stopy. A pred sebou? Iba ine zakopy.

Keby som nebol najmudrejsi na svete, tak by to bolo vlastne ovela jednoduchsie...
Co som sa o tom nacital, napocuval, ci napozeral; kolko mudreho som dokazal vsetkym nadristat, ale zase poniektori hovoria "schusterove deti bose chodia"... Veru, uprac si najprv doma, potom sa staraj inde, len tam je to ovela jednoduchsie. Tam funguje to racio - pride input, vyhodnotim ho, podam output. Konaj ako uznas za vhodne.


Ked ego nepusti, ked vola je slaba, ked strach je vacsi a zlozvyk je pan...
A zvyk boli. Ci skor odvyk...


Kvantifikoval som vsetko.
Priradit hodnotu, spravne zatriedit, vhodne aplikovat.
A zabudol som to precitit.