Ak máte doma aspoň kúsok zeme - či už v záhradke, na terase, alebo na balkóne - môžete si dopestovať vlastnú úrodu. A ak už máte s pestovaním skúsenosti, iste viete, že doma dopestovaná zelenina, ovocie, či bylinky chutia najlepšie. Navyše sú zaručene čerstvé, kvalitné a zberané na vrchole zrelosti, kedy obsahujú najviac vitamínov. Iba pri doma dopestovaných plodinách si môžeme byť na 100% istí starostlivosťou, ktorá im bola venovaná - vieme ako boli pestované, či boli postrekované, čím boli hnojené. Ale ako pestovatelia sa musíme tiež vysporiadať s votrelcami v našej záhrade, ktorí majú často zálusk na našu úrodu.

Aby sme nemuseli siahať po chemikáliách, môžeme sa naučiť ako sa jednotlivé rastliny navzájom správajú:
- ako sa podporujú v raste, alebo svoj rast navzájom spomaľujú
- ako posilňujú svoje zdravie a odolnosť voči "škodcom"
- ktoré rastliny odpudzujú "škodcov" a ktoré lákajú prospešný hmyz
Naša záhradka by mala čo najvernejšie odzrkadľovať voľnú prírodu, kde vďaka rozmanitosti a previazanosti jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov nastáva rovnováha a nedochádza k nekontrolovateľnému premnoženiu "škodcov" a šíreniu chorôb. Preto sa nebojme rozmanitosti na záhone, možno táto rozmanitosť nepôsobí uhladene ako dlhé lány monokultúr, ale trochu praxe a tvorivosti dokáže vytvoriť zdravú záhradu lahodiacu oku a bohatú úrodu plnú vitamínov.

Čo s čím

Aké sú vzťahy medzi rastlinami? Ktoré druhy si pomáhajú a ktoré zase škodia. Tu sú najbežnejšie plodiny a ich vzťahy:

Cibuľoviny - cibuľa, cesnak, pažítka, pór - podporujú rast a zdravie ovocných stromov, kapustovitých a ľuľkovitých plodín aj mrkvy. Ich výrazná aróma odpudzuje rôzne druhy húseníc, vošky a slizniaky. Nehodia sa však k fazuli, hrášku a petržlenu.

Pažítka - zasadená v okolí jablone by po 3 rokoch mala zabrániť chrastavosti jabĺk.

Kapustovité - kapusta, brokolica, kaleráb, karfiol, ružičkový kel - ich rast podporuje kôpor, rozmarín alebo borák. Nesaďte ich však vedľa ľuľkovitých plodín (rajčiak, paprika, zemiak...).

Strukoviny - na koreňoch týchto rastlín žijú baktérie, ktoré viažu dusík a ten je dobrým hnojivom pre niektoré rastliny, ale príliš silné pre iné. Dobre sa znášajú s kukuricou, tekvicami, uhorkami, jahodami, špenátom či šalátom. Nevyhovujú však cibuľovitým a kapustovitým druhom.

Červená repa - nemala by sa sadiť v blízkosti fazule lebo vzájomne spomaľujú svoj rast.

Ľuľkovité - rajčiny, papriky, zemiaky, baklažán - prospieva im prítomnosť mrkvy, cibuľovín, bazalky, oregana.

Chren - zvyšuje odolnosť zemiakov voči chorobám.

Borák - láka do záhrady hmyzích predátorov a medonosný hmyz a zároveň odpudzuje "škodcov". Je teda ideálnym a nepostrádateľným spoločníkom v záhrade.

Šalvia - láka do záhrady medonosný hmyz a odpudzuje "škodcov" napádajúcich strukoviny.

Mäta - odpudzuje mravce a vošky.

Vratič - odpudzuje väčšinu hmyzu, okrem medonosného, nie je však určený na konzumáciu (je jedovatý).

Palina dračia - jej pach odpudzuje väčšinu "škodcov" a tiež podporuje rast a chuť plodín rastúcich v jej blízkosti.

Nechtík, Aksamietnica - tiež nazývaná afrikánka - je zázračný kvet proti "škodcom" a odporúča sa vysádzať po celej záhrade. Jej korene vylučujú prírodnú pesticídnu chemikáliu tak silnú, že pôsobí aj niekoľko rokov, nechtík má o niečo slabší účinok.

Kapucínka - priťahuje hmyzích predátorov a tiež slúži ako lapač vošiek a iných drobných votrelcov.

Slnečnica - sa u amerických Indiánov tradične sadila vedľa kukurice, čím posilňovala jej rast a úrodu. Zároveň si mravce na slnečniciach chovajú vošky, a tak nenapádajú iné rastliny.

Rebríček obyčajný - láka predátoirov ako osy, lienky a iné, ktoré sa živia vajíčkami "škodcov". Tiež vyživuje pôdu.

Muškáty, petúnie - slúžia ako lapače hmyzu a "škodcov" a môžu sa preto umiestňovať na okraje zeleninových záhonov.

Aj na prvý pohľad neužitočné alebo len okrasné rastliny majú svoje miesto v zeleninovej záhradke. A liečivé bylinky neliečia iba nás, ale aj iné rastliny vo svojom okolí. Nebojme sa teda primiešať medzi zeleninu aj kvietky. Záhrada tak bude pôsobiť nielen veselšie, ale bude najmä zdravšia a odolnejšia voči "škodcom".

Tri sestry

Je to jedna z poľnohospodárskych techník, ktorú využívali americkí Indiáni a je používaná dodnes. Vytvoria sa kopy zeminy asi 30 cm vysoké s priemerom 50 cm, v rámci ktorých funguje malý ekosystém. Základ takejto kopy tvorí kukurica, ktorej zrná sú zasiate v strede. Keď kukurica dosiahne výšku okolo 15 cm, nasejeme dookola na striedačku popínavú fazuľu a tekvicu. Tieto tri plodiny si vzájomne pomáhajú:

- kukurica poskytuje fazuli priestor na šplhanie
- fazuľa dodáva do pôdy dusík, ktorý vyživuje ostatné plodin
- tekvica, ktorá sa plazí po zemi zabraňuje burine v raste, ochraňuje pôdu pred vysušením a svojimi pichľavými stonkami a listami odpudzuje škodcov.

Niektorí pridávali do tejto rodiny ešte "štvrtú sestru"- bylinku, ktorá láka medonosný hmyz. Ten zabezpečí opelenie plodín - v našich podmienkach to môže byť napríklad pamajorán, borák, yzop, alebo šalvia.

Čo s nepriateľmi?

Ak sa na vašich záhonoch prechádzajú armády pásaviek zemiakových a húseníc alebo v noci k vám prichádzajú na pašu stáda slimákov, nezúfajte a predtým, ako siahnete po chemických zbraniach (nezabúdajme že tieto chemikálie sa skôr či neskôr dostanú do nášho tela), pokúste sa uplatniť niektorú z nasledujúcich rád:

- na strom čo najbližšie pri záhrade namontujte vtáčiu búdku, vtáky sú prirodzenými nepriateľmi hmyzu
- ak máte možnosť, vybudujte pri záhrade jazierko - priláka žaby, ktoré si pochutia na slimákoch a iných škodcoch
- nevysádzajte veľké plochy jedného druhu, radšej premiešajte viacero vhodných plodín dokopy, aby sa navzájom chránili
- nenechajte pôdu medzi plodinami holú a vysteľte ju mulčom (slamou, pokosenou trávou bez semien, kompostom...). Takto vzniknú obydlia pre lienky a iné živočíchy, ktoré likvidujú "škodcov"
- do zeleninovej záhradky pridajte aromatické bylinky, ktoré "škodcov" odpudzujú - medzi tie najúčinnejšie patria borák, nechtík, axamietnica, kapucínka, vratič.
Pásavka zemiaková
• Keďže pásavka zemiaková prežije zimu v pôde, najlepšie zabránime jej opätovnému výskytu na ďalší rok tým, že budeme plodiny rotovať. Každý rok treba zemiaky zasadiť na iné miesto v záhrade, čo najďalej od pôvodného miesta, aby sme prezimovaným pásavkám nedávali potravu priamo pod nos.
• Existuje niekoľko rastlín, ktoré pásavku odpudzujú - napríklad šalvia a vratič. Zasaďte ich niekoľko na okraj, alebo priamo do zemiakového políčka.
• Mulčujte zemiakové pole hrubou vrstvou slamy. Tá vytvorí priestor vhodný pre život prirodzených predátorov pásaviek - lienok, bystrušiek a iných a zároveň zabráni preniknutiu pásavky zo zeme až k listom rastliny.
Slizniaky
• Prirodzenými nepriateľmi slimákov sú žaby, ježkovia, jašterice a z vtákov najmä drozdy, sliepky a kačice.
• Medzi rastliny, ktoré odpudzujú slimáky patrí: cesnak, šalvia, nechtíky, levanduľa, muškáty - môžeme z nich vytvoriť lem okolo rastlín, ktoré sú pre slimáky najpríťažlivejšie.
• Malé sadenice ochránime tým, že okolo nich postavíme hradbu z odrezaných plastových fliaš.
• Ďalšou nepríjemnosťou pre slimáky je meď, ktorá im dá jemný elektrošok. Na ochranu môžeme preto použiť medený drôt okolo hriadok a rastlín.
• Slimáky majú radi pivo a ak im v záhrade nastražíte misku s pivom, prídu ho ochutnať a zahynú.
• Ďalšou účinnou obranou je bariéra z kávovej usadeniny, ktorá odpudzuje slimákov alebo z vlasov a srsti do ktorej sa zamotajú. Obidve tieto metódy zároveň pohnoja záhradku.
I keď máte záhradku už vysadenú, pridajte na okraje záhonov ešte zopár aksamietníc, nechtíkov, či muškát v črepníku a môžete sami na vlastné oči pozorovať ten úžasný prepletený mikrokozmos vzťahov, ktoré riadia život vo vašej záhradke. A možno na budúcu jar zavesíte s deťmi na najbližší strom vtáčiu búdku, či vykopete spolu malé jazierko. Vaše deti tak získajú zábavu pri pozorovaní nových obyvateľov záhrady a pritom sa prirodzeným spôsobom oboznámia s kolobehom v prírode.

Autorka: Mgr. Zuzana Labašová
Dátum poslednej revízie: 30.5.2012