Teraz si tu tak. sedim, a citim sa celkomstastne, lebo mi do usi hra pekna muzika , som trochu zhuleny a trochu stastny. Statisice much prave v tejto chvili zobudili statisice ludi ale aj to je fajn, Miliony ludi si prave grgli, alebo si prdli, alebo sa pobozkali, alebo sa zalubili, spadli, nareodili sa zomreli, osvietilo ich, alebo upadli do sialenstva, tisice neuveritelnych zazrakov, ktore by sme boli pripisovali mesiasom.
Svet je taky krasny vo svojej rozmanitosti, nepochopitelnosti a obrovitosti, ani si neviem uvedomit svoju malost a bezvyznamnost oproti poctu bratov a sestier na tejto planete, ale aj to je dobre.
Mam rad mesto kde zijem, aj s jeho panoramou hranateho hradu a socrealistickeho ufa na novom moste, je tolko veci, tolko veci, ktore sa dazit a milovat hbokou laskou a ja si ich ani nevsimam, iba niekiedy a vtedy je mi dobre.