//PÚCHOV

Cestou vo vlaku do Púchova zhŕňam informácie o tomto okresnom meste. Informácie o meste sú dôkladne ukryté, vyzerá veľmi sľubne: za socializmu zbúrali celé neveľké mesto a postavili ho odznova. Ulice v centre skoro do mriežky, okolo zhluky panelákov. Po roku 1989 zistili, že mesto nemá centrum ani divadlo a postavili obe v štýle mileniálneho developerského hornbach-baroka. Vďaka tomu sa Púchov 2x stal víťazom oficiálnej ankety "Najkrajšie slovenské mesto roka", pričom počet hlasov bol väčší, ako obyvateľov Púchova, čiže "niečo na tom asi bude". Bohužiaľ oficiálne webstránky mesta taktne mlčia o tom, čo to vlastne má byť, a z článkov venujúcim sa výsledkom onej ankety som vyškrabal strohé info o tom že "paneláky pomaľovali do veselých farieb a mesto je krajšie" a "je to jediné mesto na Slovensku, v ktorom si po roku 1989 postavili divadlo" (to fakt ináč?). keďže na prehliadku mesta som mal 4 hodiny, vyzeralo to celé veľmi sľubne. Okej, idem si pozrieť veselé farebné paneláky.
Fajn, najprv bez srandy. Púchov je možno jediné slovenské post-soc mesto bez historického centra, ktoré naozaj vyzerá ako mesto! Je to celé kompaktné, výstava po 1989 šla smerom do zahusťovania, čo na jednej strane vytvorilo bizarnosti, kedy tri metre od starého kulturáku postavili ozrutný nový, čím vytvorili novú potemnelú uličku, na strane druhej nie až tak široké husto a neprietržite zastavané ulice s premávkou a veľkými retardérmi zo zámkovej dlažby a krytými partermi, pod ktorými sa tlačia ľudia čakajúci na bus a nakupujúcich v blízkej pekárni - toto nie je obvyklé slovenské socialistické mestečko rozťahané ako sopeľ so stometrovými trávnikmi medzi budovami, ozrutnými parkoviskami a sídliskami náhodne rozťahanými kilometre od centra.
Púchov má viac centier prilepených na seba. Dajú sa prejsť jedným ťahom, ale je to čudesná kľukatá trasa. Socialistické centrum je tvorené z dvoch socialistických multifunkčných domov občianskej vybavenosti nalepených na seba, medzi ktoré drbli novú budovu kulturáku/divadla, na ulici pozdĺž je aleja z poodsekávaných stromov aj na miestach, kde nič netienia, because urban aesthetics; po boku toho obligátne nákupné korzo poskladané z bytoviek, po ceste pozdĺž neho relatívne husto premávajú autobusy hromadnej dopravy poeticky zvané "púchovská jašterica" či "púchovská včielka" disponujúce wifi pripojením.



Nové centrum vzniklo prestavaním a zahustením panelákového sídliska na východ od centra - vznikla nová ulica v štýle "urbánna tiesňava", a má to slúžiť ako hlavné púchovské námestie s veľkorysou pešou zónou, kde sa konajú jarmoky, atď. Jediný problém je v tom, že za námestím je už iba kostol, a za ním sa končí mesto, čiže Púchovu sa šibalsky podarilo odsunúť centrum mesta na jeho úplný kraj (historicky je to ale korektné, cca na tom mieste stávalo aj pôvodné historické centrum Púchova). Z monotónnej bytovkovej zástavby s cukrárničkami v parteroch vytŕča Billa v štýle dekoratívneho konštruktivizmu. Wat? (jo, tie konštrukcie na priečelí majú podľa všetkého ráz čisto dekoratívny)




nové centrum vzniklo jeho pristavaním k panelákovému sídlisku

Na toto sú tesne natlačené paneláky a širšie opäť súvisle zastavané centrum so solídnou premávkou po úzkej dvojprúdovke a kruháčom okolo ktorého stavajú natesno ku kruháču prilepené bizniscentrum zvané Rožák, zatiaľ v štádiu skeletu. Prvá budova, ktorá je po vstupe do mesta z mosta cez Váh, je herňa. Celé mesto je teda kompaktné, človek ho pešo prejde za polhodinu. Vzdialenejších je iba pár vilových štvrtí.






//POVAŽSKÁ BYSTRICA

Považská Bystrica je trináste najväčšie mesto na Slovensku. 40 000 obyvateľov. Na Slovensko dobré.
Okresné mesto vole. Na Považí, región s najlepšou dopravnou dostupnosťou, okolo väčšie mestá, husto obývané, atď, región, ktorý ti vôbec nemá prečo neprosperovať.
Považská Bystrica je čudné ufo strašidelne divokého východu pristanuvšie uprostred perspektívneho regiónu. Prievidza oproti Považskej Bystrici pôsobí ako kultivovaná živá turisticky atraktívna metropola. Čierna nad Tisou je strašidelnejšia, ale aj keď si to je ťažké predstaviť, stále to viac pripomína mesto. Aj Medzilaborce.


ale zato tam majú slnečné hodiny na sídlisku

Náš miestny sprievodca nám zapálene popisuje štruktúru masívnej lokálnej pervitínovej scény, povestné celoštátne mafiánske štruktúry tam pôsobiace, príbeh rozkladu kedysi prosperujúceho socialistického mesta, ktoré doplatilo na to, že celé mesto bolo zamestnané v Považských strojárňach, ktoré šli po revolúcií značne dole, a uisťuje ma taktiež, že v meste nie je žiadna hipsterská kaviareň. Zavedie nás aj do areálu strojární, ktorý tvorí podstatnú časť mesta a je to pestrá nesúrodá zmäť fungujúcich budov a brownfieldov všetkých možných typov. Paradoxne zo všetkých štvrtí, táto najviac pripomína mesto.
Považská Bystrica je zopár sídlisk náhodne naukladaných okolo ničoho. Tým ničím je centrum mesta. Širšie centrum Považskej Bystrice tvorí predovšetkým kolosálny diaľničný most, jasný symbol mesta; ak o 10 rokov mestu Považská Bystrica konečne napadne hľadať si vlastnú identitu, všade okolo mesta začnú vznikať bufety, kebaby a pohostinstvá zvané ako "pod mostom" "most" "zelený most" atďatď. V Púchove už majú bistro Kruháč, tak čo. Okrem mosta širšie centrum mesta tvorí obrovský, možno 2 kilometre široký rozhľahlý voľný priestor, obvykle vyplnený parkoviskami, ak nie, obvykle je iba zatrávnený, sčasti zarastený stromami. V ňom sú náhodne veľmi ďaleko od seba rozsiate rozličné budovy. Hotel. Sto metrov ďalej pošta. Sto metrov ďalej dom služieb. Atď. Le Corbusier gone dada.
Niekde prostred širšieho mesta sa nachádza centrum. To je oddelené od širšieho centra hradbou prázdnych plôch a parkovísk. Centrum mesta Považská Bystrica tvorí dokopy zo 10 starých aj nových nákupných centier nalepených na seba do podoby súvislého námestíčka. Na kraji je okrem toho ešte kino a pustá budova ZVL s vybitými oknami, zvyšok je zväčša pomerne vynovený, a napriek tomu nie vždy drží pokope. Podozrivo veľké množstvo predmetov na námestí (stĺpy, stromy v kvetináčoch) sú naklonené, čiže slovenská Pisa. Mestská zeleň v kvetináčoch "apocalyptic bonsai". Prerod z monofunkčného socialistického mesta doplativšieho na svoju monofunkčnosť, na slovenské mesto budúcnosti a šťastného mládí bude dlhý a bolestivý.





mestská zeleň


fontána pod opustenou výškovou budovou ZVL v centre, s vybitými oknami. keď si fotím onú budovu, neďaleko parkujúci dedko na mňa volá "unikát!"



niečo pre foodblogerov. odfotené presne v podobe, v akej bolo naservírované. ten rozmazaný džem je intentional design, aj iným tak dali omáčky na tanier. spolusediaca dostala černohorský rezeň v tvare hamburgeru, prisammačku.

moar photos, aj z okolitých miest iných: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10211788635615111.1073741902.1345874147&type=1&l=4bebc431bc


×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ