-nutnosť plneho sustredenia, keď som na stene skratka nie som schopna myslieť na nič ine, iba na to ako leziem
-radosť z progresu
-vôňu rúk po

-samoisty, lebo na nich to nikdy nedám až hore, som príliš priposrata:)

Na lezeni mam rad lezenie :) Presnejsie to nenapisem.

Ale, na lezeni mi vadia vsetci co tvrdia ze "lezu uz dlho" a potom zacvaknu kyblik opacne, ignoruju zasady bezpecneho istenia/lezenia a za stupanie po lane na zemi by mal byt trest smrti...

EDIT:
Specialna kategoria by mala byt pre tych co pri isteni pustaju spodne lano...

ja leziem len po stromoch.

Najradsej na tom mam, ked sa mi poradi dobre presvetlit strom a nezdrbat sa pri tom. Tiez sa mi paci ked pri tom na mna cely den svieti slnko, a ked pozorujem ako srnky podomnou obzieraju to co som ostrihal.

Vadi mi, ze som dost tazky a tak mavam vo vrcholovych partiach stromov, hlavne tych najvyssich hrusiek, dost bobky, zvyseny tep, a potim sa. Ale zvyknem si:)


edit: ked sa to tu kackuje, tak by som len doplnil ze lezem jak lavy a bezny skalolezec by sa asi posral smiechom keby ma videl na strome. Tak aby to nevyznelo ze som nejaky horolezec alebo co:)

+cista hlava, vsetky problemy ostanu na zemi.
+zvuk cinkajucich expresiek na sedaku..
+ten pocit po lezeni, s bandou na pifku riesite obtiaznost ciest a uspesne vystupy..

-vadi mi nepozorny istic

V ceste samotnej tá výzva prekonať svoje hranice komfortu, pri ostrom pokuse tá čistá myseľ kedy existuje len najbližší pohyb, potom dalsi, cvaknutie presa, keď zrazu udržis chyt po desiatom pokuse a ficis ďalej, tá eufória keď sa to podarí a cvaknes zlanak... A všetko okolo toho priroda, super ludia, cestovanie...
Vadí? Snáď len to že mi to pohltí všetok voľný čas ale tak preto to asi robím :)

+ja mam najradsej ten meditacny, silu(psychicku aj fyzicku) dodavajuci aspekt bytia "tu a teraz", no a tiez pobyt vo fajnom prostredi a na cerstvom vzduchu s pritelskou atmosferou...

-je to zavislost, neviem si momentalne zivot bez lezenia predstavit