Pozerám sa do tvojich očí a vidím prázdnotu ktorú sa ani nesnažíš zakry?. Nie, to zdôrazňovanie obalu patrí k hre ako čierna linka k tvojim očiam.

Vonku sneží a my sa tlačíme pod dáždnikom. V opustenej štvrti kráčame pomaly od jednej bzučiacej lampy k ďalšej. Potom dom, tmavý a prázdny, ale sucho pri?ahuje a strach nachvíľu odložíš.

Deja vu s mrežami sa mi rozležalo v hlave: a nie je to len tak, ber to ako výstrahu. V skutočnosti neviem, na ktorú stranu mreží patrím, nie teraz a nie v budúcnosti, keď sa stane to čo sa má.

Niečo sa v tebe myklo? Fajn. Netras sa, nalievaj. Excentrická hnedá škvrna hovorí fernet, zvyšok pigmentu hlasuje za absint. Podporíme práva menšín, protentokrát. Redbull so wie so.

Nerozprávaj, nemáš čo poveda?, nie ústami. Blázon, kto by hľadal pravdu v záchvevoch vzduchu; skúsme hovori? pohybom nech si nevymýšľaš.

Ružové šaty, šaty farby smrti. Čierny kabát, starý, rozprestrieme. Podlaha plná črepín. Hľadanie zážitkov tam kde nie sú. Prázdnota sa snaží naplni?.

Potom tanec, svet je o niečo menej studený a keď sa viac uvoľníš, mám dôvod sta? sa zapaľovačom tvojej vnútornej iskry. Úsmev nemusí by? vždy umelý a slzy môžu by? aj š?astné.

Potom som ticho aj ja, lebo rozprávam.

A je tam aj smr?, smr? kamennej hradby ktorá chcela by? hranicou našich dní.

Deja vu s mrežami sa mi opä? rozležalo v hlave: vtedy dávno to bol pohľad na obkladačky na chodbe, žltá-červená-žltá-červená, a nezmenil najprv nič a potom všetko. Dnes to nebude inak: mreže sú nepodstatné, iba vieš že pohyb sa nezastavuje a rozbíjané sklené fľaše rinčia ako sklené fľaše sklo sa rozbíja o stenu sklo sa rozbíja o rozbité sklené fľaše smejeme sa z posledných síl je dopité poháre rozbíjame tiež padáme rozbíjame sa o mreže v nás.

A ju ste ako? Tiež nožom cez hrdlo?

Ľahké. Dievča odkráčalo snehom v ktorom nezostali stopy.