Priroda sa zacala prebudzat.Nastala jar.Stromy sa obliekli do hypnotizujucej zelene a jemny jarny vanok sa neskodne pohraval s malinkymi stebielkami travy.V dialke bolo pocut jasot deti ,ktore ako kazdorocne zacali vitat jar svojim smiechom a nevinnym hranim.Tam kdesi sedel na lavicke mladik ,ktory hladel bez pohybu do zeme.Odety bol cely v ciernom a doteraz si pametam tu neprirodzene bledu farbu jeho pokozky.Podisiel som k nemu.
"Smiem si prisadnut?"
Mladik mlcal a ja som si ako vzdy povedal kto mlci ten svedci.
Pohodlne som sa usadil a chvilku toho zvlastneho cloveka pozoroval ako bez pohybu hladi do zeme a nic nevravi.
"Clovece vyzeras fakt biedne," prehovoril som aby rec nestala a taktiez som mal v umysle trochu toho cloveka rozveselit ,ved prisla jar a clovek by nemal mat takuto naladu.
Mladik odtrhol pohlad od zeme.Chvilu hladel priamo pred seba.Tu sa akoby cas zastavil a on pomaly zacal otacat hlavu smerom ku mne.Pripadalo mi to akoby to trvalo celu vecnost az napokon mi hladel priamo do oci.Vtedy som pocitil cosi zvlastne.Taketo temne oci na tak bledej tvari som asi v zivote nevidel no o to by ani tak neslo.V tom pohlade bolo cosi hlboko nadprirodzene vabive priam hypnotizujuce.Ked som hladel na jeho uzku tvar uvedomil som si ,ze nielenze ma hypnotizujuci pohlad ale celkove vyzera akosi vysostne.
"Prach ste a v prach sa obratite," prehovoril.
"Prepac.Nechapem."
"Minuleho roku som stretol jedno dievca."
"No jasne.Co nebodaj sklamanie v laske? To zrejme vysvetluje to tvoje zasnenie."
"Nie.Nie sklamanie ,ale smrt v laske."
Chvilku som na neho hladel a rozmyslal nad tym akym sposobom to povedal.Tie slova vo mne zacali behom niekolkych sekund vyvolavat hrozu.Mlcal som a iba som mu hladel do tvare.
"Vsetko bolo skvele.V celej vecnosti som nemal nikoho tak rad az kym..." tu prestal rozpravat a nad cimsi sa zamyslel alebo skor na nieco si spomenul.
"Az kym?" opytal som sa zvedavo.Priznam sa.Zacinalo to byt zaujimave.
"Az kym jedneho dna pri nas nezastavilo auto ,z ktoreho vystupili akysi neznamy chlapici a nalozili nas.Samozrejme branili sme sa ale nemali sme dostatok sil aby sme odporovali.Zacali ju obtazovat, osahavat az napokon z nej uplne strhli saty."
Mlcal som nevedel som co mam povedat a mimo to som mal pocit ,ze za kazdym slovom boli jeho oci temnejsie a temnejsie.Mladik pokracoval.
"Bol som uplne bezmocny ked si tie svine zacali ukajat svoje sexualne chutky.Rukou jej drzali usta aby nemohla kricat.Cim viac sa snazila branit ,tym viac som citil ako vzrasta jej bolest.Nezmohol som nic.Drzali ma a nechali ma aby som sa dival ako trpi.Plakala no po chvili prestala.Podarilo sa mi natiahnut ruku a dotknut sa jej tvare.Citil som ako pomaly prestavat dychat.Citil som jej slzy.Citil som ako z nej vyprcha zivot.Krical som aby prestali no nik z nich ma nepocuval.Oni ju zabili.To jedine zive co som kedy miloval."
Nastalo ticho.Neviem ci to bol klam no obloha nabrala farbu jeho oci.Stromy uz neboli zelene ony totizto uz nemali ziadne listy.Mraky sa zacali rychlo pohybovat.Zrazu som sa ocitol na upati
lesa.Predomnou lezalo telo mrtvej dievciny a niekolko ohyzdne znetvorenych tiel.Pod jednym zo stromov stal mladik a vravel cosi co znelo ako 'Ira mei patris ingruo qui hi '.
Zacal kracat ku mne so svojou majestatnou hrozou a peklo kracalo za nim.Z nicoho nic som sa prebral.Vsetko bolo postarom.Stromy boli zelene ,slnko svietilo a nikde neboli ziadne mraky ,len mladik stale sedel oproti mne a hladel na mna svojimi temnymi ocami.Spamatal som sa a aj ked mi
to nebolo prijemne opytal som sa mladika na meno.Ten sa postavil a zacal kracat prec.No po par metroch sa zastavil.Otocil sa ku mne a s takmer nebadatelnym usmevom a hlasom vraviacim ,ze to mysli vazne,dodal: "Damien."