- /hruda/, CZ /hrouda/
- zdedené slovo: PIE *gʰroud-eh₂ "kopa, hruda"; Wint.z.,deasp.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *grāuˀdāˀ; monoph.,uml.skr. -> CSl *grúda (AP a); tilg.,glot. -> hruda (v CZ bez tilg.,uml.CZ -> hrouda)

- RCS груда "hruda, hruď", BG/RU груда, PL gruda, SC grȕda, SL grúda, UA груд "kopec"
- LI grúodas "zamrznutá zem", grústi "drviť, tlačiť", grúdas "zrno"; (PGer *graut- ->) DE groß "veľký", Grieß "krupica", OEn grēat "hrubý", EN great "veľký", ONor grautr "kaša", grjót "rozvaliny"
- hrudka

- kognátom je zrejme aj SK hruď, hrudník, ktoré však vychádzajú z nasalizovaného koreňa CSl *grǫdь (vzhľadom na BG гръд "hruď", гърди, OPl grędzi "prsia"; AP c); asi šlo o CSl inováciu, pri ktorej akútovaná samohláska bola nahradená nosovou
- Vasmer spája CSl *grǫdь s LAT grandis "veľký" a CGr brenthos (βρένθος) "pýcha, spevavý vták"; novší autori tieto slová však považujú za výpožičky zo substrátov, LAT grandis z jazyka príbuzného baskitčine (bask. handi "veľký"), CGr brenthos z neznámeho jazyka

keywords: hruda, á-osnova, podst.meno; hruď, i-osnova
zdroje: Beekes, Derksen, Holzer, Kroonen, Rejzek, de Vaan, Vasmer