plno mojich dennikoch o tom istom... stale a to iste... aj mne to uz lezie na nervy a verte ,moji citajuci,ze to je zatial este v poho... chudata moji najblizsi ktori si o tom vypocuju milionkrat viac... a stalo to iste dokola... takz ehned na zaciatku... naivita a stale to iste... takze nemusite citat dalej...bude to nudne.. aj mna to uz nudi... ale kazdopadne sa chcem vypisat a tu sa mozno znova najde jeden kto odpise,pochopi a suciti...
uz tu bolo plno denikov kde si ludia vylievali svoje srdcia,vratane mna... a stale nechapem preco a preco musia ludia tak strasne trpiet... naco tolko bolesti ked staci tak malo, aby bol kazdy stastny... nechapem to a to asi nepochopi nikdy nikto... a to je skola... kolko casu zabijame,namiesto toho,aby mse mohli byt spolu s tym,kto je tu naozaj pre nas... smutne...
stale si kladiem vinu... stale si hovorim,ze to som JA, kto to pokazil... z jednej casti som... ale nemoze to vsetko hadzat len na mna...jeho spravanie uz nepochopim.. davno som prestala chapat tomu, co robi... ako mysli... je to uplne iny clovek a to ma mrzi...
kde je to vsetko,co sme mali... kde je on a kde som ja??? kde sme to stare MY???
nikto nevie...po dvoch rokoch to zrazu zmizlo a my sme sa presunuli kazdy niekam inam... a to je to, co ma mrzi...
povedali sme si uz velakrat "dost,staci,nejde to..." a vela krat sme to zase skusili... ja v tomto celom nevidim vysledok... nevidim co dalej... hociako sa rozhodneme, vzdy to skonci inak... vzdy... povieme si dost a ked sa uvidime, kazdy z nas velmi dobre vie co dalej, co chce... obidvaja vieme ze sa chceme, ze patrime k sebe, ze chceme byt spolu... obidvaja to vieme... a ked sa dame dokopy, tak zrazu to nejde... tak sa zase rozideme,ale cez vikend sa uvidime a zase to iste...
skusat to stale dokola... stale stale stale... dokym co??? co sa musi stat aby sme konecne prestali? co sa musi stat, aby sme konecne zabudli a tie nase spomienky neboli take silne??? ano, su to spomienky, je to asi aj zvyk, ale v poslednej dobe asi hlavne zlozvyk, ktoreho sa nevieme zbavit a ktory nam robi najma zle...
stale to iste dokola... zacneme na novo,ale vidme sa a vseto je zase po starom...
co mam robit???? kubim ho... viem to.. citim to... viem, ze ked mi je smutno, je tu on, na ktoeho sa mozem spolahnut... CHCEM aby to bol on, o ktoreho sa oprem a budem sa citit bezpecne.. chcem, aby to bol on, kto ma objime a povie,ze vsetko bude v pohode... na svete predsa musia byt dvaja by vsetky tie nastrahy zvladli...
strasne casto si vycitam moj odchod... nemala som odist... mala som zostat na slovensku... s nim... boli by to sie hadky,ale nerozisli by sme sa... to viem...
nechcem sa rozist... stale ho mam na mysli... stale na neho spominam... stale spominam na to, co sme mali... boze, jak sa to vsetko zmenilo... nechcem si to priznat...
mam len 18, mozno mam cely zivot pred sebou,ale ja nechcem hladat, ja nechcem cakat, nechcem stracat cas... nechcem... chcem zit... a vacsinu casu zijem v minulosti.. spominam a nesustredim sa na to, co je... som v minulosti a pritomnost mi preteka medzi prsty ani neviem ako...
odchodom sa nevyriesilo nic... naopak, vsetko sa len skomplikovalo... vsetko je uplne inak... kolkokrat si budem hovorit ze tomu dam dalsiu sancu a budem sa snazit ako ln najviac viem....??? boze,kolko krat??? ako dlho este budem stale takto chodit dokola... ako dlho este???
rozmyslam co vlastne citi on... uz to neviem... este prednedavnom som to presne vedela... som to citila... ale zrazu nic... este pred par dnami mi pisal,ako sa na mna tesi,nech uz len som doma, nech uz sme spolu, len my dvaja... a prisla som a nic... ledva sa na mna pozrel... ledva ledva...
cely vecer som bola vonku len kvoli nemu... len aby som mohla byt s nim... povedat mu, "dajme tomu ESTE JEDNU sancu..."... chcel ju aj on.. este pred par dnami... a dnes, zrazu, nebol schopny nicoho... ziadneho slova, nieto este ze sa na mna aj pozriet... nic.
odchadzat sa a vracat... najhorsie co moze byt... odchadzam do viedne za niecym novym a vraciam sa domov za starym...a tak stale dokola. stale ta ista, nekonecna story... kedy prid happy end??? alebo aspon nejaky end? ani jeden z nas uz nechce nekonecne diely... chceme koniec... chceme odpoved na to vsetko co sa deje... chceme poslednu bodku za vetou nech uz toto vsekto konecne prejde... ano alebo nie... jedno alebo druhe... ako mi stale hovori...:"nemozes mat vsetko..."