- /dva/
- zdedené slovo: PIE *dwoh₁ "dva"; uml.laryn.,PBS-uml. -> PSl *d(u)wāˀ; uml.skr. -> dva

- OCS дъва "dva", BG/RU два, PL dwa, SC/SL dvâ
- LI dù "dva"; sans. dva (द्व) "oba", Avest. duua, nPer du (دو), LAT duo, CGr duo (δύο), AL dy, OIrl da "dva", chet. tān "druhý krát"; (PGer *twa ->) DE zwei, EN two, ONor tveir, GOT twai "dva"
- fem. dve (<- *dvě), dvojka, dvojný, dvojník, dvojica, dvojička

- koncovka -a bola pôvodne pre duál príd.mien muž.rodu
- pre radovú číslovku druhý viď tu

- v CSl bola ešte radová číslovka *vъtorъ, dochovaná v OCS (Supr.) въторъ, BG втори, RU второй, SL vtóri "druhý", a tiež v SK utorok (<- CSl *vъtorъ-kъ dosl. "druhý deň"; CZ úterý, OCS въторъникъ); kognátmi sú sans. vitaram (वितरम्), Avest. vītarəm "viac, znovu", a snáď aj DE wider "proti", EN with "s", GOT wiþra "proti" (<- PIE *h₁ui-tor- "ďalší"; viď tiež tu); občas sa za kognáty považujú aj LI añtras "druhý" a DE andere "iný", tu však lepšie sedí PIE koreň *h₂en-ter-

keywords: dva, číslovka; utorok
zdroje: Beekes, Derksen, Harper, Holzer, Kroonen, de Vaan