- /meno/, CZ /jméno/
- zdedené slovo: PIE *h₃n̥h₃-men "meno"; uml.laryn.,PBS-son. -> PSl *i(n)ˀmen, gen.sing. *i(n)ˀmene; Meil.z.,liq.prot.,uml.skr.,nas. -> CSl *jьmę (AP c), gen.sing. *jьmene; druh.konc. -> meno

- OCS ıмѧ/имѧ "meno", BG име, PL imię, RU имя, SC ȉme; Bern. Méno
- OPr emmens "meno"; sans. nāman- (नामन्), Avest. nāman, nPer nām (نام), ARM anun (անուն), LAT nōmen, CGr onoma (ὄνομα), OIrl ainm, AL emër, toch. ñom, chet. lāman "meno"; (PGer *namon ->) DE Name, EN name, ONor nafn, GOT namo "meno"
- menovať, menovateľ, menný, zámeno

- slovesný koreň *h₃neh₃- "volať, menovať", máme napr. v chet. hanna- "súdiť", CGr onomai (ὄνομαι) "žalovať"
- začiatočné /j/ je okrem CZ dochované aj u Bernoláka ako Gmʼeno resp. Gmě, v oboch prípadoch však ide o archaizmy

keywords: meno, n-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Derksen, Harper, Holzer, Olander, de Vaan