Co sa to posledne styri dni deje? Nepripustam si, ze by som sa nadchol ikstykrat niecim, co ma casom omrzi a prejde. Ved ked som to vedome a neunahlene rozhodnutie konvertovat na zidovsku vieru urobil, povedal som si, nikam sa netreba ponahlat. Dajme tomu dva-tri roky, budem sa ci uz samostudiom alebo pocas navstev Zidovskej nabozenskej obce vzdelavat a zoznamovat s danym fenomenom... Asi by bolo dobre zacat od zaciatku, ako sme k tomu vobec dosli, co sa stalo a porozmyslat co sa deje momentalne.
Nebol som vychovavany v rodine veriacich, moj otec je ateista a moja mama mozno veriaca aj je, ale nijak to neurcuje jej spravanie a system hodnot. Pokrsteny som bol az devatrocny, oder zehn, to si uz nepamatam presne, skratka nie pri narodeni, ale az casom. Hlavnym dovodom bol vyber osemrocneho gymnazia, v piatej a siestej triede som navstevoval Gymnazium Skolskych Bratov, dnes nesuce nazov Spojena skola de la Salle. Dva roky na cirkevnej skole mi ukazali, ze nabozenstvo nie je len nejaky fantazijny pribeh, aspon takto sa snazim preniest dvadsat rokov vzad a prevtelit sa do dvanastrocneho slavisu rubinstajna, bezuspesne.
Ako mlady clovek som casto vnutorny monolog adresoval Bohu, co vlastne robim este aj dnes. Plus jedna velmi dolezita vec. Ja som si casto kladol otazku, ci nie som zoslany na Zem B_hom, na to, aby som urobil nieco velke. Ambicioznost a chut byt niekto je tiez tatam. Zlom nastal v patnastom roku mojho zivota, kedy prichadzam do kontaktu s filozofiou anarchizmu a vieru opustam. Osvojujem si nahlad na nabozenstvo ako forma a prostriedok utlaku, ovladania mas, ved viete, co myslim. V rozhovoroch k Allmightymu vsak pokracujem, modlim sa hlavne ked mi prihara, were pisstested and were praying. /fake/ Anarchizmus je natolko silny, ze urcuje pohlad snad vo vsetkych sferach a ja tak nejak zabudam, ze viera a konanie v mene B_zom ma aj pozitivny aspekt.
Prenesme sa do nie tak vzdialenej minulosti, tak tri-styri roky dozadu. Som asi jediny, ktory ma este oznaci za anarchistu, okolie nema zdanie, ze moja adolescentna rebelia je stale pritomna a rovnako dolezita. Je to moj svetonazor, socialny koncept, a priznam sa, ze isty ackovy model rad hladam aj v techno subkulture. To je ale o inom. Teraz som agnostik. Nie som presvedceny o existencii Boha, nevyvraciam ju, dokonca ju ani neskumam. Ak sa nahodou dnesna debatka stoci na tuto temu, diplomaticky mlcim. Nie ze by ma nezaujimala. Len mam pocit, ze kazdy jeden clovek ma svoj vlastny nazor na vyssi princip and so on a je bytostne presvedceny o svojej spravnosti. Som z toho znechuteny a nehladam odpovede na celkom prirodzene vyvstavajuce otazky. Je tu vsak mala krajinka, ktora je moja guilty pleasure. Ta krajina sa vola Izrael. Neviem ci to je Yael, kroru som stretol, ked som mal dvadsat, bol som vokalny o mojom oblubenom futbalovom klube Tottenham Hotspur, spojivko si domyslite alebo dohladajte, vravim jej, femme fatale mojho zivota, osobe, ktora got away a uz nikdy nepride, napisal som o nej dokonca moju najbrakovejsiu poviedku, aku som doteraz urobil, alebo ci to je IDF a povinnou vojenskou sluzbou aj pre zeny, Mossad-om, puncom najbezpecnejsej krajiny na svete, beruc do uvahy vsetky znepokojujuce spravy z televiznych novin, ktore sa k nam dostanu, alebo tou dodnes nepochopenou spravou o vymene jedneho mrtveho Izraleskeho vojaka za dvadsat prislusnikov Brigad Mucednikov Al-Aqsa. naozaj neviem. A vlastne, mozno viem. Ale to uz nie je o Izraeli ale o Zidoch ako etniku, Zrazu si vsimam tie nemecky znejuce priezviska snad vsade, kde ma nieco zaujme. Ten je Zid, tamten je Zid, akoby ozaj boli Bohom vyvoleny narod. Co z nich sala, ze ma to k nim stale pritahuje? To uz nie je len White Hart Lane, ani to comu sa v mojom pripade dalo hovorit chutzpah, ked som vzdy v mensine argumentoval za okupaciu Palestiny a nie proti, iny vyraz, ktory sa da na tuto situaciu pouzit je trolling, dovolim si vsak podotknut, ze som nikoho nepotreboval nastvat a provokovat, nikdy som neuznaval tych ludi, co sa bili do prs s hrdostou, ze su Devils advocate. Skratka, je tam nieco viac ako len sucit alebo sympatia. Aha, zabudol som Vam povedat, ze mam schizoafektivnu poruchu.
Prvy raz som bol hospitalizovany niekedy v 2009, odvtedy som bol v Pinelovej nemocnici este trikrat, trois fois mania, raz depresia. Dobre si pamatam ako som sa pytal Boha, ze preco chce, aby som takto trpel. Dobre si aj pamatam, ako v navaloch beznadeje a odovzdanosti prechadzam skor do ateistickej pozy a vravim si, ze Boh nedava zmysel. Ale aby sme si ozrejmili, chora mysel by nemala rozoberat prave taketo komplikovane temy. Casto sa dostavam do konflitku s id olwen, ktory je privrzencom Falun Gong a toto vychodne ucenie ma na neho bez stipky ironie, pozitivny dopad. Co sa povedalo, sa uz spat vziat neda. V istych momentoch, ked je moja psyche totally out of order spozorujem, ze nedisponujem vnutornym hlasom. Prichadzam tak o komunikacny kanal s vyssou sferou, nasilu si niekedy, a to dodnes, navodzujem vnutorne monology, aby sa dany zdelovaci prostriedok vratil. S uspechom. Zazil som vela veriacich spolupacientov, ktori horlivo opisovali svoje zazitky, kedy bud uverili alebo rovno hovorili s Bohom. Len ked sme sedeli pri tej depresivnej hospitalizacii pri stole s panom Bartom, ktory ma vzdy vyklepal v sachu a rozpravali sme sa o Biblii, vtedy niekedy sa to vo mne zlomilo. Dal som nepriatelskemu taboru druhu sancu.
Cez dalsi strih Vas pozyvam do obdobia, z ktoreho mam tie najkrajsie spomienky, ktore v mojej drogami a liekmi zdecimovanej pamati, utkveli. Kedy to bolo? Asi tento datum
-missing person id ziegler
Moja manickost a drogovy abusus maju za nasledok, ze mi jeden clovek spravi bububu a ja si zbalim veci a zmiznem. Vsetkym poviem, ze idem do Viedne a vydam sa do Prahy. Nemam na listok do Francuzska, tak to musi stacit. Prvy raz v zivote vidim realny, fungujuci for lack of better words, squat. Moj celozivotny sen. Vtedy to bola jedina moznost a zachrana na tyzden, pocas ktoreho som zistil, ze ani dumpster diving nie je az taka prehra. Ze ani sulanie si spakoviny nie je takym velkym uderom pre vase ego. Hlavne ked v neho neverite. Nebola to ale iba sranda s usmevom na tvari. Niektori domaci, viac arogantni pozeri ako ideal socialistu, v situacii kedy som potreboval pomoct, usudili, ze bude lepsie ukazat mi dvere. A tak v zufalej situacii, ked musim v nie prilis bezpecnom centre mesta prespat na lavicke, oslovim komunitu, kde Vas po vnutornej diskusii prijmu na sposob work for food and shelter. Spociatku som si myslel, ze mam na par dni dobru zasivarnu a potom sup smer Wroclaw stopom a pokus cislo dva na squate Wagenburg /mozno sa nazov mierne odlisuje/. No stalo sa nieco, co som necakal. Vsetko anarchistickokomunitne one, ktore som hladal v obsadenych budovach, komunach a autonomnych obciach, som nasiel v kibutzi, ktory sice nebol sekularny, vlastne musim si priznat, ze mi ta vsadepritomnost pchania Boha do vsetkeho aj vadila, ale vezmime si to takto, ak je Boh alfa a omega, nie je vsetko? Nemusime ani argumentovat panteizmom, staci jednoducha logika, ktorou Twelvetribbers disponovali a ono to dava zmysel. Aspon niekomu. Kedze doma nevedeli stale, kde som a ci som vobec nazive, par ludom som povedal, ze som sa v aprili 2015 pokusil o samovrazdu, bezuspesne, dali ma hladat cezstatne. A ked som sa ozval domov, ze som ok, neberiem drogy, mam pracu a som v poriadku, lavina sa spustila. Stimulus declencheur chcel, aby som opat mlel pantem dve na tri a tak sme sa po vzajomnej dohode s radou elders dohodli na navrateni sa domov. Zo zdravotnych dovodov. Navrat do BA, uz to bude rok, ja si stale neviem najst pracu, moje dlhy sa len a len zvacsuju, nie som schopny vykonavat akukolvek pracu, ci narocnu alebo menej a na invalidny dochodok ma moj lekar odporucit nechce. Vcelku bezvychodiskova situacia, ze? Ale niecim sa Vam pochvalim. Uz z toho nevinim Boha. Uz ho chcem skor pocuvat a posluchat. Uz nehladam v inych vierach slabe miesta, trhliny, za ktore ostatni niekedy tak radi a rady zatiahnu. Nevinim z toho celeho na sto percent ani seba, lebo niektore chyby, ktorych som sa dopustil, plynu skor z nezrelosti a vobec, obcas sa musis popalit. A teraz to co ma dnes trapi...
Moj dobry priatel Divad sa ma raz spytal, ci pre mna B_h nie je iba palicka. Vtedy som mu asi odpovedal, ze nie, casom si vsak priznam, ze je aj palicka. Je to vsak skor zachranne lano, judaizmus je pre mna system hodnot, ktory si chcem osvojit, pretoze potrebujem mat vymedzene mantinely. Modlim sa casto, za drobnosti, aj za velke veci. Niekedy mi vyhovie, niekedy je cesta klukata. Stale si myslim, ze Hashem je prvotny bod v mojom zivote. Uz sa to nesnazim vysvetlit logicky, mne staci, ze verim. Len od utorka, ked mi prebleskla hlavou jedna myslienka, sa to zrazu komplikuje. Konvertovanie je dlhy a narocny proces, od ktoreho Vas budu spociatku odhovarat a necakajte, ze Vase okolie to prijme s nadsenim. Aspon moje mi velmi situaciu nezlahcuje. Nevadi, mozno sa mylim. Mylim? Nie, otazka teraz neznie, je judaizmus dobry pre mna? Skor sa pytam, som ja dobry pre judaizmus? Viem o viere, ktora ma pritahuje, velmi malo. Rad si na wikipedii citam clanky k jednotlivym temam z prednasok pana rabina. Rad pocuvam aj samotne lekcie a domov sa casto vraciam s hlavou plnou otazok, ktore raz mozno budu zodpovedane. Mozno nie je na skodu byt len priatelom Zidovskej komunity. Mozno tomu treba dat cas. Asi hej. Asi chcem vsetko hned a bez komplikacii. Ale poviem Vam jedno, najviac ma vystihuje zidovsky pojem, ktory som pouzil ako nazov poviedky o tej Yael z francuzskeho dobrovolnickeho kampu. ASi som ahasver. stale len bludim a hladam si nieco coho by som sa chytil. Snad raz najdem...
Ak ste cakali nejaky zaver, uvahy nad niektorymi castymi problemami spojenymi s nabozenstvom alebo som niektore temy klasicky iba nacrtol a nesiel pod povrchom, je mi luto. Ale dnes mi pride, ze si radsej veci z religiozneho hladiska osvojujem ako tvorim a pretvaram sam. Snad som Vam nezobral prilis vela Vasho casu- Mazel tov :D
edit no.1 : To Pete Neon
Citam si este raz tu nasu debatku, miestami si protirecim, ale vies, ze pri mojom ochoreni je slusne povedane ambivalencia casto za niektorymi voci sebe si odporujucimi tvrdeniami. Neviem, ci je moje rozhodnutie konvertovat na judaizmus racionalne, Bola tam aj spomenuta skusenost v komunite Twelve tribes, skor osobna skusenost a zazitok, ktory ale treba predsa len brat s rezervou, kvoli manickej vychylenosti, s odstupom casu aj tak moj trojtyzdnovy pobyt beriem ako life-changing experience .Nechcem utocit na to co si povedal, ostatne ak si cital clanok, mas aspon aku-taku predstavu, co ma na nom pritahuje, ako som sa k tomu dostal, ale dodal by som na zaver jedno. Je to pre mna aj taka, nazvyme to znouzecnost. Chcem byt veriaci v ramci nejakej skupiny, Nie deista, ktory racionalne hlada argumenty pre / a mozno niekedy aj proti, aby sa na ne vedel pripravit/ alebo krestan, ktory sice veri, ale do kostola nejde okrem Vianoc, ked si ide pozriet Betlehem. Chcel by som to absorbovat v tej podobe, ktora nezalezi odo mna. Nie si vyberavo brat len to, co je mne prijemne a s cim sa stotoznujem. Nechcem na nikoho ukazovat prstom a osocovat ho/ju. Skor si myslim, ze by sme si mali niekedy, ked budes v BA sadnut na jednu desinku v nefajciarskej knajpe, Ty vymedzis najprv pojmy a premenne, ktore vstupuju do rovnice a ja sa budem snazit odpovedat Ti na polozene otazky. Je taktiez dost mozne, ze som opat mimo misu a chaoticky cyklim sa- Take care :D
edit no.2 : koexistencia anarchistu a wannabeKike v jednej osobe
Mozno by toto bolo dobre spisat do dalsej kratsej uvahy, si za?