V poslednej dobe sa mi casto stavalo ze som sa ocitol v situacii kedy som mal uz vsetkeho akosahovori tak akurat plne zuby.
Ocital som sa v situaciach kedy som sa snazil zo vsetkych sil pomoct napravit osudy inych ktorych utrpenie si zo sebou nesu na ramene az kym neumru. Nejako som totizto nedokazal sa len tak necinne prizerat a aj moje ego sa citilo celkom uslachtilo.

Postupne ako zacalo priharat a ludskych osudov na mna zacalo doliehat coraz viac, uvedomil som si, ze posobim sam na seba ako taky pajac poskakujuci a riadiaci zivot inym vlastnymi casto az prehnanymi usudkami. Usrkaval som si kofolu duskami naozajstnej slasti. Prekvapilo ma to sameho. Viete berie to velmi vela energie, vypocut si komu ako bolo ublizene, kto co urobil a co sa mu zle stalo. Je mi z toho zle.

Je mi zle z toho kolko svinstva je tu vsade naokolo. Co to snad nikdy neskonci ? Co snad nebude chvilka kedy si mi vsetci budeme moct spokojne vydychnut ? Vydychnut bez toho aby v nas bol cerv neludskosti a utrpenia hriechu alebo akosatodopekla nazyva.

To je dobre ze tie deniky sa daju kurva este dorabat. Viete prestahovali sme sa do noveho domu. A mne absolutne nezalezalo na tom kde to bude, kolko mi to bude trvat do prace a aky tam budu ludia. Som co sa tohoto tyka celkom flegmaticka osoba ;-). Prestahovali sme sa. Nejako predsa len, nie celkom podla naseho gusta ale predsa. Majitel domu ktory ho prenajima si oproti tomu nasmu postavil svoj, sestmilionovy.
"" Vy ste asi nejaky sefprogramator ? ""
"Tu ste mal svoju firmu predtym ?" to boli moje otazky.

aaah aaaaah ano ((zenske vzdychy v pozadi, asi niekto na vrchnom poschodi))


JEbat nanho kupuje nam novy sporak,je ustretovy az no, neviem ale ta zahrada stoji zato. Hlavne uz vytat tu broskynku a zasadit tam novu.
Macka tu beha ako splasena, mnauka a podla mna dospieva. Vidim ze je hladna.
Pri tom vsetkom co sa tu okolo mna deje, pytam sa dokola sam seba,




Tak teraz neviem, stoji to vobec zato ?