- /učiť/
- zdedené slovo: PIE *h₁ou(h)k- "navyknúť si"
a) kauzatív *h₁ouk-ei- "naučiť sa"; laryn.,PBS-uml.,,I.pal.,inf.konc. -> PSl *auˀčei-tēi; monoph.,Meil.z.,uml.skr. -> CSl *učīti (AP c); tilg.,druh.konc. -> učiť
b) prít.koreň *h₁u(h)k-; laryn.,konc.1.os.,dok.vidu -> PSl *ūˀk-n-um; predp.,nas. -> CSl *vy-knǫ, druh.inf. *vyknǫťi; druh.konc.,predp. -> navyknúť

- OCS въıкнѫти "naučiť sa, zvyknúť si", 1.os. въıкнѫ, въıкнѫвъıи законоу "právnik, znalec zákonov", BG уча "učiť sa", PL uczyć, RU учить, 1.os. учу, SC ùčiti "učiť", 1.os. ùčīm, vȉknuti "zvyknúť si"
- LI jaukìnti "skrotiť", jùnkti, LOT jaûcêt "zvyknúť si", jàukt "zmýliť sa", OPr iaukint "cvičiť"; sans. učyati (उच्यति) "zvyknúť si", GOT biuhts "navyknutý"
- dok. naučiť, vyučiť; učenie, učenec, výuka, učiteľ, učeň, učebný, učebnica, učilište, náuka, poučka, samouk; navyknúť, odvyknúť, zvyknúť, nedok. navykať, odvykať, zvykať; návyk, zvyk, zvykový, zlozvyk

keywords: učiť, nedok., PIE slov.korene, sloveso; navyknúť, zvyk
zdroje: Cejtlin, Derksen, Holzer, Rejzek