“Koniec ľudského času, alebo Dejín- tj. konečná anihilácia človeka v prísnom slova zmysle, alebo slobodného a historického individua- znamená celkom jednoducho koniec jednania v plnom zmysle tohto slova. To prakticky znamená vymiznutie vojen a krvavých revolúcií. A tiež vymiznutie filozofie. A to preto, že ak sa človek nadalej esenciálne nemení, nieje dôvod menit (pravdivé) princípy, ktoré spočívajú v základe jeho chápania sveta a seba samého. Ale všetko ostatné môže byt zachované až na neurčito: umenie, hra, láska atd., skrátka všetko, čo činí človeka štastným.“ A. Kojev