Vzdy som chcel vyskusat stopovanie, namotaval som sa nato prakticky 3 roky.
Kamarati, blogy, videa, uplne som zromantizoval na uroven zazitku ktory musim vyskusat.

------
V zivote som nestopoval, mal som nacitanej vela teorie z hitchwiki, redditu, youtube.
Nikdy neviezol ziadneho stopara , takze som nemal ani paru ako vyzera mindset cestovatela.

Balil som sa presne 3x s tym, ze vzdy som vyhadzal tak 30-50% veci von z batohu. Pocas tripu som pouzil maximalne polovicu veci (cize som sa mal zbalit este raz :D)

31. august 2016
Rano v miernom strese odchadzam z bytu, kluce som zabuchol, spolubyvajuci mi ich daju potom.
Prvy nerv - > zobral som si doklady? FUUUCK
Na najblizsej mhd zastavke rozoberam komplet cely ruksak aby som nasledne zistil ze som ich mal vo vrecku.
Stresujem sa blbostami.
Berem MHD z centra Ziliny na Shell-ku smer BA.
Pytam sa prveho chlapa co vysava dodavku , ci nejde smer Blava.
Ide -> 3s a mam prvy stop.
Jeho kolega na zadnej sedacke vyzeral dost rozbity po dobrej party, moc nekecame, respektujem, tak pusta hudbu.
Medzi vymenami CD zistujem, ze chlap vzadu je vlastne sofer a ze on moc vodicak nema.
Reku poho, chlap isiel suverenne bezpecne, na benzinke cigo, zistujem ze su to divadelny technici z Martina. Sadla tema ohladom Ziliny Zarecia, takze bolo o com kecat az do BA.
Vyhodili ma blizko Jaroviec s tym , ze uz ten kus na hranicny prechod dojdem.
Zistil som, ze to nebol az taky top napad. Cesta uzka a bolo to stale pomerne daleko.

Stop 2.
Cakam asi 20 minut, premavka dost slaba, slnko zacinalo pripekat a ziadny tien.
Stale s usmevom stopujem a zastavuje mi krasna zenska sama v aute. Asi som fakt nevyzeral nebezpecne ale zato cisto :)
Zenska ide do Viedne , co je skoda, chovala sa velmi priatelsky a zhovorcivo.
Presne ten typ , kedy vies ze budete mat o com kecat aj o hodinu.
Vidim na palubnej doske ubaleneho johna....
Po tych par kilometroch vsak vyskakujem a zelam stastnu cestu.
Cesta sa deli.

Stop 3.
Konecne pouzivam tabulku.
PARNDORF
Vybral som flek kde by mohlo zastavit aj male lietadlo. Zhruba polhodku uz preslapujem.
Dost vela aut uz preslo a zacal som sa sam seba pytat, co robim dopice zle.
Tabulka je mala ?
Stojim na zlom mieste ?
Nikto nejde do Parndorfu?
Vyzeram ako vrah/somrak ?

Zastavuje mi nejaky rakusky podnikatelko v SUV a lamanou anglictinou sa dohovarame ze kam chcem ist.
Vyskakujem v parndorfe a zistujem ze nakoniec budem musiet pouzit aj nohy !
Zlenivel som prvy krat.


Stop 4.
Dotrepal som sa ku nejakemu velkemu outlet centru. Nic prevratne, doplnil som vodu a zase hladat stop.
Mal som celkom stastie na miesto, semafor a zablokovana odbocka , cize kopec miesta na zastavenie.



Znova ritual , tentoraz som tam skysol na 40 minut.
Kopec aut bolo evidentne zmatenych zablokovanou odbockou, zacinalo to byt deprimujuce lebo auta zastavovali ale len nato aby sa otocili.
Na moje prekvapenie mi zastala mamicka s dvoma malymi dcerkami.
Tak som nahodil standartne otazky
"Stopovali ste uz niekedy?" "Nie, este nikdy, to nieje premna"
"Ale uz ste niekedy aspon stopara vzali, ze ?" "Nie , nikdy nezastavujem stoparom."
"Hehe, cim som Vas presvedcil zastat ?" "Dcerka strasne chcela"
"Ktora?" -> hi five!
Potom sme kecali uz len velmi sporadicky, bavili sa viac medzi sebou po nemecky.
Vyskocil som v Eisenstadte.

Stop 5.
Velmi zle som sa postavil, prakticky vsetky auta co isli boli z okolia alebo isli z prace.
Dosiel nejaky chlapik, ze ak chcem ist smer Graz, tak mam ist az dalej za mesto.
Chvilu som tomu moc neveril, dal som si este 5 minut. Potom ked som sa pobral som zistil ze som stal pred policajnou stanicou.
Zeby to nieco ovplivnilo, to si netrufam povedat.
Po 15 minutach som bol na novom placi, mohli tam zastat maximalne auta, nic vacsie tam bezpecne zastat nemohlo.
30 minut , zastavuje biela VW T3.
Celkom obuchana. Chlapik tam mal pekny bordel, usmev mal dost prefajceny.
Vhadzujem dozadu ruksak a vsimam si silneho zapachu po cistidle a divnych hnedo cerveno ciernych flakoch.
Zacalo mi narovinu celkom lepit. Chcel som poslat domov hned sms s SPZ ale posledne co potrebujem aby sa doma niekto stresoval.
Tak reku, fuck it, zakecavam sa a zistujem, ze chlap je grafity maliar z Budapesti a ide do Pisy.
Debata nenutene ide, kilometre odsypaju.
Zastavujeme na benzinke, pozyvam ho na kafe lebo evidentne uz bol unaveny zo soferovania.
Zacal byt vsak celkovo nervozny zo stavu auta, furt kontroluje motor a svetla. Vsetko nastastie drzi.

Odchadzame z pumpy a v tme vidime niekoho stopovat.
Nakladame ho, konecne bude s kym kecat.
Konecne dusa ktora ma podobne zmyslanie.
Chalan celkom dobrou anglictinou hovori ze je z Ruska, ze ho mam volat Platon.

Ok Platon. Volaj ma Sokrates.
Kecame vacsinou len my dvaja. Sofer pocuva, snazim sa ho vtiahnut do rozhovoru, nech nam nezaspi .
Okolo 11 vyskakujeme vo Vilachu na cerpacke. Evidentne sa potreboval sofer ist volade vyspat, tak sme mu zazelali stastnu cestu.

Zacali sme riesit dalsi stop.
PLaton pristupil ku soferovi co prave tankoval.
Uklonil sa rovnako ako deti v skolke pri basnicke a spytal sa ci idu smer Italy.
Chlap velmi rozpacite dotankoval a utekal donutra zaplatit.

Ja som sa v duchu pobavene zasmial.
Toto som fakt necakal.

Reku OK, bude zabava, ja som zbadal cesku SPZ na dodavke a spytal som sa ci nas vezme.
Surovo, ze nie.

Ok poho, neberem osobne , dakujem a odchadzam.

Po asi 5 pokusoch sa rozhodneme, ze to na dnes balime. Je uz 11 hodin , cas ist spat.
Konecne super sanca vyskusat trochu stealth campingu.
Rozkladame celtu , staviame pristresok , ktory aj v tme vyzera horsie ako pevnost z deky.
Potvrdzujeme si to , ked sa o 10 minut na nas zosypal :D

Verzia 2.0 vsak udolala aj jemny poryv vetra , takze s mottom :"Dont fix it if it's not broken" zaspavame.
V noci zacala byt celkom slusna kosa, kamiony davali plne svetla priamo do oci, spacak ktory som necakal ze zahreje , neprekvapil a fakt nezahrial.
Celta sa ukazala ako v pohode premokava, ale aspon zachranila od rannej rosy.



Stop 6.
Po zbaleni sakov a pakov som zacal obiehat odstavene auta.
Vacsinou to boli auta z 3 kategorii.
Kamiony a autobusy ktore maju zakazane brat stoparov.
Natrepane auta s privesom plne nemecko/rakuskych dochodcov a pravdaze s bicyklami.
Rodicia a vzadu minimalne 2 decka.

Po 2 hodinach , kedy som myslel ze moja pravacka je riadne vytrenovana (wink) , uz zacinam pomaly stracat nadej.
Ako vyhlad je kurva pekny,hory a tak, ale fakt nemam chut prekonat rekord v stani na jednom mieste.
V reportoch som narazil na jeden report z 2010 kde sa hovori o Villachu toto :
"During the Abgefahren hitchhiking race 2010 some teams had major problems getting away from Villach to Slovenia.
The Villach experience was so traumatizing for some of the teams that they made the new figure of speech "to have a Villach" (German "einen Villach haben") - if you had a very unlucky or bad day"


Po asi dalsej polhodine nam zastal chlapik na SUV , ze nas vezme do Udine .
Vyslo z neho , ze ma pravnicku firmu, riadne za vodou chlap.
Evidentne sa mu darilo, pocas celej jazdy konstatne telefonoval so svojimi priatelkami a evidentne aj raz so svojou zenou.
To sme vydedukovali podla toho ze nanho ziapala v taliancine a spomenula asi 3 mena zien ktore mu volali asi 15 minut pred tym.
Riadne ujeby, riadny pan.
Vyhodil nas pred jeho firmou. Pekny baracik.

Stop 7.
Zistili sme , ze s Talianmi maju Slovaci a Rusi jednu spolocnu vec.
Ked pecie Talianske slnko na obed, tak sa nam nic nechce.
Vsade bola siesta, nikto necestoval dalej nez bolo treba.
Cele mesto sedelo v tieni na lavickach , dedkovia vyzerali ako tesne pred alebo po infarkte.
Checkujeme mapu a zistujeme ze nas vyhodil chlapik takmer v uplnom centre.
V centre vsak nikto fakt nejde dalej ako treba, vsetci maximalne smer domov niekde v okoli mesta.

Nazhavena mapa ukazuje asi 2 km slapania, zakecavame par zenskych akoze nevieme kam ist.
Anglictina z ich strany na urovni zakladnej skoly. Z hrozou zistujeme ze slecny studuju anglicky jazyk na vysokej skole.
Prepacim im to, lebo moja taliancina obsauje momentalne 3 frazy.
POkracujeme k prvemu stopu, vyzera to ako hlavny tah smer von z mesta.
Preco nikto nezastavuje?
No pre picu a palene! Je furt siesta.
Reku, musime sa odtialto pohnut.
Slniecko pridalo na termostate par stupnov, obchadzame opustene auto ktore vyzera evidentne ako by ho nahle opustili.
To ze malo SPZ Sabinova mohlo vysvetlovat vela, radsej sme sa vzdialili, nemal som chut najst nieco , co by rozuzlilo tuto malu zahadu.

Vyhlasujem polhodinku pauzu, rozkladam proteinove tycinky pred vstupom do azijskeho masazneho salonu ktory vyzera ze urcite poskytuje aj stastny koniec.
Odolavam.
Platon mi dava zatial prednasku skodlivosti cukru. V tichosti suhlasim a dojedam druhu tycinku :D

Presuvame sa na koniec cesty, na surovku rozkladam stopovaci plac na mieste pre invalidov.
A ja sa pytam, kolko invalidov moze prejst v priebehu 20 minut ???
Moze ich prist 5!
Akoby cakali za rohom

Piateho ukecavame nech nas vezme aspon do dalsieho mesta.

->SINORE WE NEED TO GET TO PARDENONE MISCUSI
->SI SI PARDENONE
->GRACI

Pan po anglicky nevedel, prakticky sme celu cestu hrali sarady , ze co kto chcel povedat.
Jeho to evidentne vobec netankovalo , ze mi mu nerozumieme uplne nic a on nam taktiez nie.
Pustil do nas plny gatling gulomet talianciny.
Prisaham 20 minutovy monolog.

Uz ked som ho zacal slusne ignorovat som zacul na konci najhorsiu vec.
....spagheti tutti fromage pizza taglietelli ...bla bla... a zdvihnutie hlasu.
A sakra, nieco sa spytal a bude cakat ze mu odpovieme.

-SI SINORI
A zase 15 minut gatling .

Haha, pusta popritom Aerosmith.
Snazim sa ho spytat, ci pocuva aj ACDC.
Zacne mi hovorit nieco o Nikolajovi Teslovi :)

Uprostred nicoho, nam zastavuje a naznacuje ,ze tou cestou sa dostaneme PARDENONE.
Zabuchli sme dvere, chlap to zvrtol na polnu cestu a uz ho nebolo.
Po 5 sekundach nam doslo, ze nas fakt vyhodil uprostred pola.
Nalavo vinic napravo jacmen.
Dopredu dozadu cesta a 5 minut ziadne auto.

Tien jedine vtedy ked sa skryjem za rusa.
2 kruh pekla.

Stop 8
Paradone ako to vyzeralo beznadejne, zastavil nam nejaky domaci podnikatel na dodavke, ze si po nieco ide skocit do skladu , ale ze ak pockame tak nas vezme do Pardenone.
No problemo Sinore.

Pomohli sme mu nalozit veci.
Vyhodil nas pri lieviku na dialnicu smer Portogruaro.

Stop 9
Rus zacal zmetkovat a evidentne sa nevedel zorientovat v mape.
Ja som si tiez chvilu nebol isty.
Zacal ma celkom srat, lebo vybral fakt retardovany plac na stopovanie a este aj na opacnu stranu.
Nechcelo sa mi snim hadat, tak sme tam stali 2ja kazdy v inom smere s rovnakym nazvom na tabulke :D
Jak uplny idioti.

Po asi 15 minutach nam zastal dalsi panko na dodavke (HA ALE V MOJOM SMERE TY RUSKY BORIS)
Tak sme naskocili a zobral nas dole az do Portogruaro.
Cesta bola kratka, moc nekecal ani sofer, boli sme evidentne vsetci uz trosku unaveny.

Stop 10
Trapny plac na benzinke, hlavny tah , auta prakticky v jednom dlhom pase ale nikto nezastavoval.
hodina presla a slnko uz davalo najavo ze je neskore poobedie.
Nemal som chut stravit noc tu.
Neviem preco, chceli sme sa dostat aspon do Benatok.

Konecne nam zastala dalsia dodavka.
Talian ktory vedel viac pantomimu ako anglicky.
Ale ok, viac sa zakecal s rusom, tak som ich nechal tak.

Vysadil nas priamo v Benatkach.

Turisticke epicentrum, vsade sami american s ponozkami vytiahnutymi az ku kolenam, zazobany rusi, proste miesto ktoremu sa clovek chce vyhnut
pretoze nieje autenticke.

Zacali sme tam scoutovat okolo, ci sa nieco nedeje.
Filmovy festival niekde na plazi.
To by mohlo byt OK!
Zadarmenko.
Zistujeme kde a ako sa tam dostat. Problem cislo 1,2,3.
Festival nieje az tak zadarmo. Treba sa tam dotrepat nejakou lodkou ktora je celkom tiez palka. To mi moc nesedi, fakt platit turisticku prirazku za blbosti.
Kym studujeme mapy, vidim dvoch ludi ktory dost trcia z davu.
Chlap a zenska, obaja velky ruksak ovesany hrncami.
Tak reku "Hi guys!"
"Do you hitchhike too ?"
"Yea man!"

Zenska nemka. Keren
Chlap turek. Gg


Moc zozaciatku neriesime, Keren nas niekde taha, zevraj sa v Benatkach vyzna. Vsetci jej verime, ved vsak aj preco nie.
Stratit sa nemozeme, aj tak nevieme kde sme.
Ideme trochu jak ovce, po dlhej dobe si vsimam zase ludi okolo.
Selfie tyc ovladla svet, ak by sa strhla burka tak sme uplne v pohode uchraneny pred bleskami.
Vsetci povrchny pozeri!

tak reku dame aj selfie :)


Odbieham kupit pivo a nejake zradlo.
Maju tu COOP a pivo nestoji 15 euro.
Zacina sa stmievat, GG ubaluje cigarety, ja rozbalujem keksy.
Spravime hadam nejaky obchod .
Vsetci su spokojny, posrkavame pivo daleko od hlavnych turistickych uliciek, vychutnavame klud a keksy.
Keren sa zacina otvarat a viac komunikovat, doteraz bola taka uzavreta.
Je vsak cas riesit spanie. Podla par zdrojov je nejaky plac na spanie blizko vlakovej stanice, ale az v Mestre, co znamena ze musime chytit vlak z benatok.
Moc sa nam do toho nechce, tak Keren celkom proaktivne oslovuje okoloiducich domacich a zistujeme kde by sa dalo prespat.
Realne je mozne spat aj na ulici, kopec uliciek ktore sme presli su prazdne alebo tak zasite ze tam nik nevlezie.
Kasleme nato, lebo vidime Karabinierov ako dost patroluju a nemame chut si balit veci uprostred noci.
Par domacich na odporuca na prespanie parkovu cast na kraji benatok.
Nejak sme sa nato namotali a vybrali sa tam.
Zabralo to asi hodinu kym sme sa tam dotrepali, asi 4x sme vosli do ulicky stylom ze sme skoro skoncili vo vode , lebo to je koniec ulicky.
Cele chodenie vsak bolo kludne. PRoste sme si sadli, dali cigo, pokecali a islo sa dalej.

Dosli sme konecne ku parku, deti sa tam stale hrali , tak sme na drzovku rozhodili karimatky a celtu.
Stale sme mali vyhovorku ze len chillujeme na mieste, GG si cital Mechanicky Pomaranc ktory som mu podaroval , ostatok kecal.
Ked decka konecne prestali skakat a kopat do lopty, rozhodili sme spacaky a sup ho do hajan.

V noci nas trochu neprijemne prekvapili karabinieri ale tym ze sme vsetci uplne nespali , stacilo s usmevom :
"Hello Officer".
Spytali si sa ci je vsetko v poriadku, ci sa citime bezpecne a bla bla.
Popriali sme im prijemnu smenu a zaspali jak dreva.
V noci dazd vsetkych vyhnal zo spacakov, rychlo postavit stan z celty.
5 minut a vsetko bolo ok.
Moskyty zavrazdit bez milosti, nic special.


Velmi pomale rano
Od 4:00 pocujeme pobehovat prvych bezcov okolo .
Krasne ticho zabije az sirena obrovskej vyletnej lode.
Polka mesta vyplasena, domaci si uz asi zvykli.
Zhodli sme sa na rannej kave, cena v pohode ale reku zahram hlupeho a chudobneho.
Platon je naspeedovany, tak ho pouzijeme ako jukebox a zaraba nam asi 5 eur na kafe :)


Zacali sme sa motat po benatkach, San Marco povinne. Simulator na cakanie vo fronte.
Moc si na budovy nepotrepim. Ok , za par rokov sa benatky zosypu a ponoria, co ma stale fascinuje, ze sa to nestalo este skor.
Fakt vacsia vlnka a cele mesto to splachne.


Skupiny multinarodnosti pobehuju s fotakmi, selfie tyce round 2.
Nemohol som si pomoct.
Zenska tam behala 45 minut a z jej fotiek by sa dal uplne v pohode poskladat kvalitny 360-3D scan.


Zdvihnut kotvy, cas zohnat nieco na jedenie a velmi casual sa dostat von z Benatok.
Na polceste sme objavili maly prazdny park, hned vedla hlavnej turistickej tepny.
Vstup bol blokovany stankom, takze vascina ludi ani nevedela ze tam nieco je.
Cech ubalil, rozdistribuoval som 7% pivo , rus zacal liezt po okolnych figovnikoch, postriasal co sa dalo na domacich :)
Kedze neveril v alkohol, viac piva pre nas .

Nebolo moc co robit, tak som zacal hadat s turkom, kto dokaze zabit viac ludi v half-life deathmatchi.
Zhodli sme sa na tom, ze kazdy dokaze s druhym vytriet podlahu. Po dalsej vymene nazorov sme sa zhodli natom, ze musime najst 2 notebooky
lebo inac to rozhodnut nejde.
Cech zatial precvicoval pluca na jeho fujare.
S turkom sme sa rozhodli ze dame duel teda aspon na tej trube.
Pravidla boli jednoduche, kto zarobi viac za 15 minut ten je kral v halfLife.


Prehral som.
Ale aj tak je to noob.

Z toho vsetkeho oddychovania sme zacali byt unaveny, patrilo by sa uz vypadnut lebo pocet stupnov a turistov stupal.
Jediny sposob ako sa dostat z benatok je par kilometrov dlhy most.
Skusat stopovat zevraj nema zmysel, tak sme sa rozhodli trochu cheatovat.
Peso nejdeme, tak berem vlak aspon do Mestre, co je asi 10km a odtial sa uz da rozumne stopova dalej.
Na stanici pravdaze kupujeme zly listok plus pred nastupom do vlaku ho treba oznacit ale vsak naco.
Revizorka nam chce naparit pokutu 40 ecok ale ked sa na nas znova pozrie tak jej dopne ze mame asi viac svojich problemov.
Pohoda, v mestre dame este jeden stop v parku a lucime sa.
Je cas sa rozdelit.
Cech ide sme Rim, rus ide hocikde, nemka+turek idu smer ako ja, ale bolo by nas moc.

Stravil som snimi 1 a pol dna ale otvorili sme sa sebe viac ako s ludmi co sa poznam mesiace.
Vymenime cisla, reku ak najdeme niekto dobry spot na prespanie, tak sprava s gps.

Prechadzam cez autobusovu stanicu a dostanem napad spytat sa vodicov , ci nahodou nejdu sme Genova.
Dosiel som ci nemaju zapik, zacnu zistovat ze odkial cestujem a blabla.
Jeden sofer ma posiela, nech idem zistit ze kolko stoji normalny listok do genovy.
Slecna za prepazkou zahlasila 60Euro.
->WTF,Graci

Vraciam sa a sofer zahlasi ze aj tak ide svojim busom nazad a ma ho prazdny.
Ze za 10 euro.
Trochu vaham ale usetril by mi vela casu a relativne nudnu cast krajiny.
Na druhu stranu nechce sa mi moc platit.
Lenivost vsak vitazi.
Startujeme a niekedy pred 10 vecer by som mal byt v Genove.
Pocas cesty som si daval dokopy myslienky. Celkom nuda ale aspon to odsypalo.

Vyskakujem v Janove a dostavam celkom slusny kulturny sok.
Autobusar mi zastal v bayArea a vyzeralo to cele velmi carovne.

Jedine ak si pod slovom carovne predstavite turecky zachod.
V kebab stanku niekde v Ankare.
Nesplachnuty.

Strasny smrad.
Skupinky cernochov posedavajucich na kartonoch.
Cele rodinky s kuframi a plastovymi taskami, revajucimi deckami.
Chlapik na matraci si tou gumovou trubickou asi neutahoval ruku aby si zmeral pulz.

Zacalo mi lepit velmi kvalitne druhy krat.
Pridal som do kroku smer hostel ktory som nasiel na nete.
Najprv som chcel ist niekde stealth campit ale tak tu teda ani nahodou.
Po asi 2km uplnej paranoje, jedna ruka na noziku a polobeh prechadzam cez zasite ulicky,
Strasny bordel a smrad.
Na 10 sekund som zastavil aby som checkol mapu, ked tu predomnou pristane hovno.
LUDSKE HOVNO, meter predomna.
Bojim sa zdvihnut zrak, ci nejde dalsie.
Polobehom smer hostel. Uz som tam.
Znova skupinky skurenych africanov posedavaju okolo.
Hostel zavrety.
A kurva a kurva a kurva.
Zacinam panikarit, zvonim na dvere, hladam na mobile telefonne cislo.
Telefon nezdvihaju.
FUCK FUCK FUCK
Prichadza kumne jeden zo skupinky a zacina sa mi prihovarat paradoxne lepsou anglictinou nez maju taliani.
V hlave poplach!
Ukecava ma a zatial jeho kamosi vytvaraju okolo mna kruh.
Asi ma fakt idu zarezat, pici jedneho by som dal dole, mozne aj 2, muai thai mi dalo trochu sebadoveri co sa tyka fyzickeho konfliktu.
6 ludi je moc.

Ked uz citim, ze mi zacinaju sahat na ruksak zjavil sa v ulicke parik 50tnikov.
Prisli blizsie a ich pritomnost mierne zkludnila nubijskych bratov.
Z toho ako komunikovali vyzera ze sa snimi poznali.
Povedal som im situaciu, dedko vytiahol mobil a zacal hladat iny hostel.
Ked namiesto toho aby natukal do googla "hostels in genova" spustil rozoznavanie hlasu a zadrel asi 50slovnu vetu v taliancine, som sa zlakol ze tam fakt zomriem :D
Necakane mu to rozoznalo komplet vsetko a do 5 minut som uz kracal smer dalsi hostel.

Hostel cislo 2 bol asi 1,5km do kopca takze sice spoteny ale neobsraty.
Chalan na "recepcii" vyzeral ze na niecom fical alebo bol proste tupy jak balkon.
35 minut ma vybavoval. Zenska ktora bola evidentne sefka, hipster styl, okuliarky , tetovanie na predlakti a vinko v ruke mala tazko na salame.
Na otazky typu ze kedy je checkout a smalltalk odpovedala podrazdene asi ju sralo ,ze nemoze chlastat s dalsimi "cestovatelmi" von v altanku.
Fuck you.

Zakecavam sa s dalsim vo fronte. Chlap sa zobral z anglicka na motorke.
Davame potom pivko a cigo. Pohodak.
Utvrdzujem sa , ze chcem motorku a bude to prave KTM Duke 390.

Povodne som chcel v Janove ostat dlhsie, ale uz som nemal chut.
Od prichodu mi to mesto prislo extremne nesympaticke.


Jedine pozitivum je , ze som nasiel asi najlepsi flek dosial na stopovanie.
Prijazd na dialnicu, kopec miesta na zastavenie, stopka.
5 minut a zastali mi 2 zenske a chalan.
Tie dve odhadujem, ze boli lezby alebo fakt velmi,VELMI dobre kamaratky.
Chalan bol najskor do poctu.
Kecacky standartne, nic special.
Isiel som smer Savona, chcel som vsak konecne plaz.
Poradili mi Noli a tam ma aj vylozili.

Tu som si konecne vynahradil nervy z Janova.
Male mestecko , pre nadsencov CS (de_inferno).

Podorys mesta vyzeral dobre.
Plaz,cesta,mesto. Vsetko blizko.

Hodil som sa do turistickeho modu.
Dal si pivko za 4 eura, podla odporucani deduska co si prisadol kumne na lavicku aj toto za 4.


Ciga a zacal som sa poflakovat.
Trochu mora.Nudny standart.
Ale fakt pekne.


Vecer som zacal rozmyslat kde spat.
Na plazi by to slo, ale vacsina z nich mi prisla prilis blizko barov.
Niektore vyzerali sukromne , prilis na ociach.
Zbadal som taky mensi mys na okraji mestecka, videl som z dialky rybarov , tak vyzera ze to nebude oplotene a nieje to ani v centre.
Rozhodil som sa nenapadne, reku len sedim a uzivam si more.
Mal som pripravenu vyhovorku pre karabinierov, ze idem fotit v noci hviezdy a panoramu a bla bla.
Stan som nemal aj tak , takze na campovanie to nevyzeralo.


Rybari lovili do neskorej noci , okolo 1 odchadzal posledny.
Prvy prisiel uz okolo pol 4 rano.
V noci som spal s jednym okom otvorenym, cital som totiz o tom ,ze nieje bezpecne spavat na takychto miestach kde je aj prijazdova cesta.
Semtam stane, ze z okolia idu ozrati ludia z party na autach zachlastat mimo mesta a par ludi uz skoncilo prejdenych.
Nie moc vyspaty som sa rano pobral najst nejaky karton na tabulku.
Rano maju stanky este zavrete, tak som ukradol nejaku skatulu.
Stopoval som 2 hodiny, aut na mariu, lenze rano asi vsetci isli maximalne na plaz.
Zabalil som to a siel si kupit ranajky do centra.
Sedim si na namesticku, kopec ludi okolo asi vyslo z kostola.
Tlacim pizzu a pistupia kumne karabinieri.
Tak reku "Buon giorno"
Oni ze "Documenti per favore" ci co.
Ja ze ok , ze mam mastne ruky a naznacujem ze ich mam v ruksaku.
Neviem ci ma nepochopili alebo co.
Ze hned papiere.
Ja len ok ok, saham po taske. Zacinaju byt nejaky podrazdeny.
Ukazuju mi , ze si mam ist sadnut do auta.
Nerozumeju ani hovno po anglicky, tak radsej nasadnem. Posledne co potrebujem aby si volaco napicu vysvetlili.
Urcite ma nejaky domaci rybar udal, ze sa tam potuluje nejaky somrak :)
Tak sedim v aute, chlap mi presuva ruksak do kufra ako by som tam fakt mal vybusniny.
Beru ma na stanicu. Ruksak mi vsak dat nechcu.
Rovno ma posadia do miestnosti so zrkadlom .
V hlave sa smejem, lebo den pred tym som volal kamaratovi , ze ma snad nezabasnu a je to tu :D

Po asi 20 minutach pride chlapik ktory vie nielenze citat AJ pisat ale aj Anglicky.
Konecne vysvetlujem ze papiere mam v ruksaku a ze HitchHike/Autostop.
Donesie mi ruksak, dam mu pas (v ktorom som ako inac zabudol 100eur zeleznu rezervu) a zatial co ten co vie citat s tym co vie pisat zistuju ci nepatrim do ISIS,
kecam , ze kam idem a taky fluff pokec.
Overili to, doniesli mi kafe, vratili mi pas (kde nastastie tych 100 eur nepovazovali za uplatok) a bol som volny.

Vratil som sa na plac kde som zacal a ani som sa nesnazil pochopit co sa stalo.
Po asi polhodke mi konecne zastavil nemec na tomto.

Ledva som narval dnu svoje saky, vidim ze ma auto cele zadratovane zvnutra.
Hral sa s autom, maly projekt , raspberryPi citalo z OBD data.
Bolo hodne o com kecat, lebo sa o taketo technicke serepeticky zaujimam.

Jazda to bola diabolska. Zobral ma az do Monaka.
Tych 125 km dal asi pod 40 minut. Spotreba 37.5 l.
Tankoval ked ma nabral , tankoval ked ma vykladal :)

Monako je zase turisticka rakovina.
Prejdes sa po startovacej ciare F1, zaslintas nad stupidne drahymi bytmi,pokrutis hlavou nad kasinom.
Nuda, maximalne ako prestupna stanica.
Miesto na spanie tam urcite nenajdem, prilis vela policajtov vsade.
Inac na taku poobednu prechadzku ok.


Znova rovnaky problem.
Ako sa vyhrabat z centra?
Vsade je zakaz prechodu pesiakom.
Hram sa na debila co nevie citat znacky a snazim sa prejst cez dvojo kruhacov. Vzdy ma zastavi policajt a vrati.
Nevidim ani jednu cestu ktora vedie von , tak zacinam checkovat mapy.
Jeb, firemny data roaming prekroceny.
Sakra, budem musiet zase s niekym komunikovat.
Pytam sa zenskej na kolieskovych korculach ako sa da dostat von.
Berem vlak z Monaka a na prvej zastavke vyskakujem.

Zacina byt citit ,ze som uz u Frantikov.
Pri kazdej mojej otazke "Parle vous Angleise" citit trochu opovrhnutia v tvari .
Preziju to, radia, vysvetluju ukazuju.
Parada, nasiel som dalsi spot.
Bere ma prvy kamionista za celu cestu.
Tento panko neriesil nejake kraviny , berie ma do Nice.
Vedel celkom po anglicky, ponukam ho poslednymi cigami.
Zato dostanem tip na prespanie v Nice.
Jeho budto brat alebo nejaky bratranec z 15 kolena robi v jednom hoteli asi 10 minut od vlakovej stanice.
Dakujem a idem hladat.
Pridem do hotela, ze maju plno.
Hovorim ze mi odporucal tento hotel Étienne.
Chlap , ze som mal povedat hned ale cele mi to pride trochu podozrive.
Znie to trochu ako zaciatok divneho francuzkeho porno castingu.
Velmi opatrne zistujem , ze o aku sa jedna izbu , kolko za noc , proste sondujem a snazim sa zistit ci sa neocitnem v nejakom divnom BDSM dungeone.
Platim celkom dost, ale az tak low cost som aj tak ist nechcel.

Videm von, ze obzriem mesto bez toho obrovskeho ruksaku na chrbte.
Znova sa opakuje sceneria z Janova. Kopec rodin posedava na kartonoch, deti revu, manzelky a vsetko.
To je ten problem. Ze paradoxne cloveku rupne, nie vtedy ked posedava a picha si marisku.
Cloveku prdne poistka, ked vedla neho reve jeho detsko, sedi matka,zena,dedko,babka a vsetci pomaly chlapa nutia aby uz konecne nieco spravil.
On to raz neda a potom je problem.

Nice plne vojenskych patrol, citit vo vzduchu nervozitu po nedavnom incidentne.
Moc som nestihol z mesta. Urcite tam je pekne , ale nejak sa nic nedialo.
Hladal som nejaky bar kde by som mohol zkvasit na hodku aj za cenu drahsieho piva ale vsetko bolo pre turistov alebo uplne posh.

Rano som siel zhanat dalsi odvoz.
Po hodine slapania a hladania dobreho spotu som nasiel plac a stopoval hodinu.
Neviem preco, nejak mi rupli nervy a zacal som pomaly rozmyslat, ze zoberem vlak do Marseille.
Po dalsej hodine ma to nahlodalo dostatocne aby som sa nato vysral a odisiel na stanicu.
Fuck.

Kupujem, nasadam.
Prisadam si ku celkom peknej blondyne.
-"Bonjour"
"Hi there!"
-"Nice to meet you."
"You totally looks like traveller, it is like cool and stuff"
-"Hehe , yea , it was fun so far"
"Omygaaaad I would neveeer do it, Iam so like .... totally..."
-"Yea, it's not for everyone"
"Yea I mean I like my style, omygaaad....,like....."


Po 10 minutach tejto ostrej konverzacie zistujem ze robi casnicku na nejakej zaoceanskej jachte cize o chvilu vystupuje.
OMYGAD THX

Vyskakujem v Marseille.
Mesto vyzera uz od stanice krasne.

Zistil som , ze pomerne blizko centra su celkom slusne hosteli, tak letim ku prvemu ktory je az dole v pristave.
20 minut kracania ulickami , uhybania sa mopedistom.

Dorazim ku prvemu hostelu ktory je kvalitne zasity, ludia radia cestu celkom v pohode.
Vchadzam dnu a plno.
Kua, vsetko zabookovane.
Toto je velka nevyhoda cestovania bez planu.
Pokial clovek ide sam, tak ruksak treba volade odlozit.
Na stanici zabudni, ak maju lockers , tak je ku nim fronta 150 ludi.
Vacsinou vsak nemaju vobec.
Hostel v den prichodu budto nevybavis alebo je drahy jak slak.

Zakecavam sa recepcnou, zacina sa celkom zlutovavat nad mojou situaciou a tak vola do sesterskeho hostelu, ktory je presne tam odkial som prisiel.
Cize polhodka slapania do kopca s tym ze maju posledne miesto volne, ze sa mam ponahlat.
Dorazim uplne spoteny, kupujem izbu aj ked trochu drahsie ako je normal taxa.
Fuck it, chcem klud , sprchu.

Zahadzujem to hovado, co furt nosim na chrbte a rezem do centra.
Trochu pobludim, kupil som nejake pivka a cigy + keksy, reku nech mam obetne dary pri socializacii s ludmi.
Vraciam sa unaveni nazad a proaktivne sa zakecavam s ludmi na terase.
Spytal som sa chalana , ci nevychanguje pivo za par ubalenych cig, lebo mal golden virginiu a nie nejake arabske seno.
Zakecal som sa a ako som cakal zacali sa pridavat aj dalsi ludia.
Pivo padlo, donieslo sa vinko.
Slecny sa odviazali a tak :)

O 2 rano par ludom prislo ako super napad ist pozriet nejaky lokal bar do centra.
Vypil som a pomiesal presne tolko, aby mi prestala ist anglictina a aj slovencina .
Vyrazame na chlastacku v style ozratych vysokoskolakov, cize nic special.
Skoncili sme v nejakom arabskom bare (nieje to oxymoron ? ), jeden z nas je francuz a velmi rychlo sa zakecava so stamgastami.
Nieco ukecal a barmanka nam zacne nosit piva zdarma. Zevraj za odvahu.
Zostava zaujimava , 19 rocna cestovatelka/fotografka(sa cestuje na tatkovu creditku) z australie , mlady anglican a uz vyssie spomenuty francuz.


Dotrepavam sa na hostel.
Par ludi este stale von chilluje tak este sa dorazim.
Pri odchode na izbu sa kumne pridava slecna ktoru som statocne ignoroval.
Ukazem jej aspon fotky :)
Najstarsia finta zafungovala.
Rano musim skoro odist tak ju budim a ona mi zahlasi pomedzi ine "japierdole". Tak asi moc anglicanka nieje, ale prizvuk mala dobry.
Dole schodmi upratovacke davam najavo nech sa nikde neponahla.
Checkout , dovi dopo , smer vcerajsi hostel, zhodim veci a idem trochu obehat Marseille.



Nastastie clovek vo francuzsku od hladu fakt zomriet nemoze.
Bagety a syry su vsade a lacne . Jeden kus a kaloricky deficit je ok.
Vecerne mesto je nadherne. Posedavam a vychutnavam ticho a praskanie cigy.
Posledny den, zajtra to bude 25 hodinova nuda.



Rano zmetky s Eurolines , ktore v podstate nepochopili co znamena Online ticket.
Uz sa ani nejdem rozculovat.

Prijazd do Prahy
otvoria sa dvere na Florenci a zase uvitaci smrad travy.
Velvyslanec ready.


Skoncilo to stastne.

TODO
-Naucit sa hovorove zaklady talianciny.
-Oprasit francustinu
-Nepliest si francuzstinu s taliancinou :)
-Zobrat menej veci
-Kupit lepsiu celtu
-Ist viac lowcost